Trenčiansky robotický deň 2008 organizovalo Stredné odborné učilište strojárske.
Obr. 1. Pred športovou halou, ako pred veľkým športovým zápasom. Plno ľudí, plno áut a veľké očakávania.
Obr. 2. Plagát na hlavnom vchode prezrádzal, že dnes tu bude iný typ zápasu. Nebudú to športovci ale roboti, respektíve ich tvorcovia.
Obr. 3. Diváci začali obsadzovať svoje miesta už dlhú dobu pred zahájením a na ploche sa dokončovali prípravy.
Obr. 4. Posledné korekcie súťažných trás. Ta bližšie je tvorená tmavou čiarou po ktorej majú roboti ísť, tá ďalej je jej opakom, tú roboti majú prejsť čo najrýchlejšie, pričom nesmie prejsť za jej čierny okraj. Po obvode plochy vidieť stoly jednotlivých tímov.
Obr. 5. Slávnostné zahájenie. Okrem osobností ktoré sa dalo očakávať, ako predstaviteľov školy, ktorá bola organizátorom a predstaviteľov mesta Trenčín bolo na zahájení neuveriteľné množstvo veľvyslancov rôznych krajín, ktorý prišli podporiť svoje národné tímy. Hemžilo sa to osloveniami ako vaša excelencia a podobne, pričom som mal pocit, že som na dôležitom stretnutí diplomatov riešiacich budúcnosť svojich krajín aspoň na 50 rokov dopredu.
Obr. 6. Program pre divákov začal ukážkou bojového umenia - Ilyo Taekwondo.
Obr. 7. Počas predchádzajúcej ukážky, súťažiaci robili posledné kontroly na svojich robotoch. Súťažilo sa v Troch disciplínach Driver, Free Style a Skladačky. Pričom Kategóriu Driver rozdelili na ľahkú po rovine a ťažkú s výškovým prevýšením.
Obr. 8. Súťažiaci tím z Rumunska.
Obr. 9. Robot, ktorý zaujal svojim netradičným dizajnom.
Obr. 10. Súťažiaci so susednej ČR
Obr. 11. Do takéhoto malého priestoru musíte vtesnať podvozok, motorčeky, zdroj, elektroniku, optické senzory a ešte to musí aj fungovať.
Obr. 12. Takéto roboti na báze lega postavili žiaci základnej školy.
Obr. 13. Podvozkom nemusia byť len kolesá ale občas aj pásy.
Obr. 14. Niekedy je jeden robot málo
Obr. 15. Posledné okamihy pred samotnou súťažou vo svojej kategórii.
Obr. 16. Skúste si odhadnúť vek súťažiacich a čo ste v ich veku vedeli niečo z robotiky.
Obr. 17. Preberanie robotov pred štartom. Vpravo v bledej košeli je rozhodca.
Obr. 18. Robot na trase, po úspešnom zvládnutí zákruty.
Obr. 19. Ďalší z robotov.
Obr. 20. Robot nemeckého tímu.
Obr. 21. Štart každého robota vyvolával nielen presuny súťažiacich ale aj ľudí od médií.
Obr. 22. Súťaž prebiehala celé doobedie a odrazu na viacerých miestach, každý z divákov si prišiel na svoje.
Obr. 23. Robot sa snaží nestratiť svoj smer. Pričom si musí dávať pozor, aby moc nevybočil vľavo a ani vpravo, inak šancu na úspech nemá.
Obr. 24. Prichádza zmena súťažnej trate, pričom na dvoch miestach je prevýšenie vyššie ako súťažné roboti.
Obr. 25. Robot, ktorý si s prekážkami poradil bez problémov a išiel pomerne rýchlo.
Obr. 26. Vyzeralo to tak, že by bez problémov zvládol aj podstatne dlhšiu aj komplikovanejšiu trasu.
Obr. 27. K slovu sa dostávajú malí roboti, ktorí sú riadený z centrálneho počítača.
Obr. 28. Ich konštrukcia je zdanlivo jednoduchá. Sú mále rýchle a dokážu sa otáčať aj na mieste
Obr. 29. Na začiatku sa roboti predviedli svojim tancom, ktorý u médií vyvolal tak veľký záujem. Až taký, že by ostaní nič nevideli, nebyť organizátormi rozumne vyriešeného prenosu najzaujímavých častí súťaží a prehliadok na viacero veľkoplošných obrazov.
Obr. 30. Čistenie kolies robotov pred ďalšou prezentáciu a nedočkavý pohľad malého školáka.
Obr. 31. Futbal robotov sa začal. Hrali sami a poriadne rýchlo.
Obr. 32. Pri hre bolo vidieť ako rýchlo roboti menia taktiku z útoku na obranu a naspať. Nejeden tréner skutočných futbalistov by mohol závidieť zohranosť tímov a presné rýchle prihrávky.
Obr. 33. Pre divákov bola pripravená aj módna prehliadla oblečenia, ktoré navrhli študenti tunajšej umeleckej školy.
Obr. 34. I keď fotenie modeliek si zvyčajne nenechávam ujsť a v tomto prípade bolo čo fotiť, nefotil som. Doprial som si odpočinok v hľadisku a popíjal kávu.
Obr. 35. Prezentácia Stredoeurópskeho technologického inštitútu.
Obr. 36. Prezentovali dvoch robotov, ktorý na rozdiel od súťažiacich robotov, tieto boli najprv odmodelované vo virtuálnej realite a až potom zrealizované v skutočnosti.
Obr. 37. Robot pavúk zo šiestimi nohami a kamerou.
Obr. 38. Rovnaký úspech mala aj prezentácia základnej školy z Prievidze.
Obr. 39. Predvádzali funkčný model meracej stanice z lega
Obr. 40. Tu bol robot prepravujúci vzorku tekutiny po nakreslenej ako súčasť komplexu.
Obr. 41. Prekvapením bol príjazd dvoch elektromobilov, ktoré skonštruovali žiaci SOU.
Obr. 42. Nejeden záujemca by sa rád povozil. Kým z toho budú vozidlá súce aj do mestskej premávky a získajú homologizáciu, tak to ešte chvíľu potrvá, ale perspektíva už je.
Obr. 43. Jeden z autorov pri rozhovore pre média.
Obr. 44. Prišiel čas na vyhlásenie výsledkov. Okrem diplomov a pohárov, boli pre víťazov nachystané aj hodnotné ceny.
Obr. 45. Začiatok vyhlasovania výsledkov sa trochu posunul a tak som stihol pofotiť aj vďačne pózujúcich divákov. V prevažnej miere išlo o mladých ľudí z Trenčianskych škôl, ale bolo medzi nim aj veľa záujemcov o robotiku z Celého Slovenska a zahraničia. Preto moderátor akcie všetko komentoval dvojjazyčne slovensky/anglicky.
Obr. 46, Aj zástupcovia médií sa nevedeli dočkať vyhodnotenia.
Obr. 47. Jeden z prvých ocenených víťazov.
Obr. 48. Najúspešnejší tím bol z Rumunska a odniesol si víťazstvo vo viacerých kategóriách.
Obr. 49. Ocenenie pre tím z Nemecka
Obr. 50. Jeden z ocenených domácich súťažiacich. S týmito deťmi je zaujímavé sa rozprávať. Sú to školopovinné deti a bežne ako hru používajú termíny, ktoré sú doma až na vysokých školách a výskumných laboratóriach.
Obr. 51. Záverečná reč.
Keď človek zažije, čo najmladšia generácia vie, a nielen vie, ale aj dokáže zrealizovať, má z toho do budúcna dobrý pocit. Práve takéto súťaže, ktoré sú síce len vrcholcom ľadovca dennodenného štúdia a práce, sú najlepším spôsobom ako zabezpečiť rozvoj spoločnosti v budúcnosti. To je aj odpoveď prečo také množstvo veľvyslancov krajín (aj nesúťažných), si dalo záležať a zúčastnili sa na prvý pohľad obyčajnej súťaže žiakov základných a stredných škôl.