Prišiel mi doporučený list od Slovenského Rozhlasu, v ktorom ma vyzýva na úhradu nedoplatku z koncesionárskych poplatkov podľa zákona 212/1995. Keď do 21 dní nezaplatím 30 slovom tridsať korún spoločnosti BSP Lawey Partners a.s. bude vymáhať poplatok 5000 Sk za omeškanie za každý začatý mesiac.
Poviem vám zarobiť každý mesiac 5000 Sk z 30 Sk to sa môže schovať aj najväčší úžerník, ktorý požičiava ľudom peniaze na 100 % úrok mesačne. Slovenský Rozhlas žiada viac ako 200 000 % ročne, slovom dvestotisíc percent. O takomto zárobku sa nesníva ani organizovanému zločinu.
Hoci Slovenský Rozhlas nepočúvam, koncesionárske poplatky platím pravidelne. Platím ich prostredníctvom SIPO, tak že Slovenská Pošta má oprávnenie inkasovať z účtu ľubovoľnú čiastku až do výšky takmer 1000 Sk mesačne. Pravidelne to aj robí. Každý mesiac mi príde Informatívny doklad SIPO s názvom platby Rozhlas 40 Sk, Televízia 100 Sk atd. Preto ma prekvapilo, že môžem mať nedoplatok. Okrem toho si odkladám všetky bločky 3 roky dozadu.
Viem, že občan je zodpovedný za pripísanie platby na účet Slovenského Rozhlasu a nestačí, že z účtu si strhne príslušnú sumu Slovenska Pošta, alebo túto sumu zaplatí osobne pri priehradke na pošte.
Preto som si myslel, že Slovenska Pošta peniaze z účtu zinkasovala a nepreviedla ich ďalej. Na základe telefonátu ma ubezpečili, že všetky platby previedli tak ako mali, ale ak mám pochybnosti, aby som im povedal mesiac, za ktorý peniaze neprišli, že to preveria.
Vybral som sa do obrátenej pyramídy Slovenského Rozhlasu osobne. Tu som sa od pracovníkov spoločnosti BSP Lawey Partners a.s. dozvedel, že majú voči mne pohľadávku vo výške 30 Sk, podstúpenú od Slovenského Rozhlasu. Požiadal som ich aby mi prezradili ako k tej sume 30 Sk došli, keď mesačne sa platí 40 Sk. Tu som zažil prvý šok, že je to za mesiac február 2002. V roku nie je preklep skutočne rok 2002.
Následné preverovanie na reklamačnom oddelení Slovenskej pošty dopadlo tak, že na SIPO je možne podať reklamáciu do 6 mesiacov od podania (u poštových zásielok 1 rok). Žiadať finančnú náhradu je možne do troch rokov. Bohužiaľ ani pri najlepšej vôli nemôžu skontrolovať, čo sa viac ako pred tromi rokmi udialo, prípadne aj keby manuálne v archíve zistili, že platbu nepreviedli alebo sa vrátila, nemám na náhradu žiadne zákonné právo. V zmysle platných zákonov je to premlčané.
Druhý šok som zažil znova v budove Slovenského Rozhlasu. To som dostal odporučenie, že pohľadávka 30 Sk, je tak malá suma, ktorú by som mal bez ohľadu na to, že je už premlčaná aj tak zaplatiť, lebo písanie a poslanie akéhokoľvek listu, ako odpoveď na výzvu o zaplatení nedoplatku ma bude stáť viac.
To ma už dorazilo. Ale dokázal som sa ovládať. Požiadal som zhluk pracovníkov, ktorý sa okolo mňa vytvoril, aby sa takéto situácii v budúcnosti nevytvárali a chcel som číslo účtu Slovenského Rozhlasu a pridelenie variabilného symbolu, aby som koncesionárske poplatky platil priamo a súčastne som požadoval aby na konci každého mesiaca mi prišiel e-mail o tom či platbu za predmetný mesiac obdržali a aký je prípadný nedoplatok alebo preplatok.
Na to sa dav pracovníkov rozpŕchol (pravdepodobne tam boli aj ľudia zo Slovenského Rozhlasu), zostal len pán za priehradkou spoločnosti BSP Lawey Partners a.s , s tým, že on so Slovenským Rozhlasom nič nemá a takéto požiadavky nemôže zabezpečiť.
Záverom len toľko. Nad nenažranosťou Slovenského Rozhlasu mi zostáva rozum stáť. Jediné čo viem je, že zákon o koncesionárskych poplatkoch treba radikálne zmeniť v prospech občanov.
