Pôvodne som predpokladal, že ide o klasický elektrický rozvádzač osvetlenia, nakoľko trčiace káble a viditeľné štítky to naznačovali. Prvý pokus s hľadaním vlastníka neuspel. Neboli úspešné ani telefonáty do organizácii, ktoré by ho potenciálne mohli vlastniť. Nikomu nepatrí a nikto o ňom nevie! Rozmýšľam, že by SIS alebo bývalá štátna bezpečnosť z neho niečo napájala? Preto je to tak neznáme zariadenie.
Keď som padnutý rozvádzač fotil prvý krát, pri návrate z bicyklovej túry, tak práve fotografie štítkov nevyšli, boli rozmazané, až tak že okrem obvyklej výstrahy pred elektrickým zariadení sa nedalo vyčítať nič.
Preto som zašiel k rozvádzaču ešte raz autom, aj s kľúčmi a meracími prístrojmi. Pre tých čo by chceli rýpať, že som nedodržal základné pravidlá bezpečnosti a riskoval úraz elektrickým prúdom, uvediem, že mám platné oprávnenie podľa 718/2002 Z.z. resp. 508/2009 Z.z. § 23.
Obr. 1. Padnutý rozvádzač, tak ako ho vidia chodci, vodiči aj cestujúci v MHD.
Obr. 2. Pohľad zľava.
Obr. 3. Pohľad sprava.
Obr. 4. Detail na odhrdzavenú základňu..
Obr. 5. Pohľad zospodu.
Obr. 6. Pohľad na zariadenie spredu.
Obr. 7. So štítkami je to bieda, žiadne identifikácia vlastníka, tak ako je to bežné u ZSE alebo SPP.
Obr. 8. Klasický výstražný štítok, ktorým majú byť označené všetky vyhradené technické zariadenia. Vpravo bol ešte nejaký štítok ale ten bol odtrhnutý ešte pred posledným náterom.
Obr. 9. Tento štítok by možno niečo prezradil ale je zatretý a prelepený zbytkom po reklame. Analýza štítku by si vyžiadala prácu reštaurátorov.
Obr. 10. Aká taká informácia. Ide o Zariadenie protikoróznej ochrany KVO. Pri danom slovnom spojení som si spomenul na aktívnu galvanickú ochranu zariadení pomocou elektród zakopaných v zemi a prevedením potenciálu na chránené kovové predmety. Na základe anodickej alebo katodickej ochrany sa zabezpečuje to, že drahá kovová konštrukcia je z hľadiska korózie vo vyváženom stave a o to viac sa rozpúšťajú lacnejšie elektródy.
Obr. 11. Po otvorení rozvádzača nastalo prekvapenie. Z označenia káblov je jednoznačné, že ide o protikoróznu ochranu, lenže zariadenie, ktoré by z privádzanej elektrickej energie vyrábalo niekoľko voltové napätie pre elektródy a chránené zariadenia, tam nie je. To čo je tam pohodené ako had, to je zostarnuté gumené tesnenie z dverí.
Obr. 12. Pravá časť kabeláže informuje o pripojení na elektródu, vodu a koľaj.
Obr. 13. Označenie káblov na ľavej časti je obdobné: elektróda, voda a nedefinovaný prívod.
Obr. 14. Keď som sa pozrel na niektoré skratované svorkovnice, tak som zaváhal, či ide o pasívny spôsob ochrany, kedy nie je dovádzané napätie, ale len sú zariadenia a elektródy prepojene a sú použité také materiály ktoré ju vyrábajú chrániaci potenciál samé respektíve za pomoci diód.
Obr. 15. Dôkladnejší pohľad prezradil to, že prepojenie svorkovníc medzi sebou chýba a elektródy pripojené nie sú, z čoho sa domnievam, že toto zariadenie nie je funkčné a pravdepodobne ani funkčné nikdy nebolo.
Obr. 16. Kryt rozvádzača som zavrel a pomocou štandardného kľúča zamkol. Vtedy som začal pozerať po okolí, že takýchto zariadení tu musí byť viac. Pravdepodobne takáto ochrana je určená nielen miestne.
Obr. 17. Rôzne rozvádzače, pričom rozvádzač úplne vpravo je zariadenie protikoróznej ochrany.
Obr. 18. Takýchto zariadenie je pozdĺž niekoľko kilometrovej Karloveskej radiály veľa. Väčšina rozdádzačov je zamklntých, niektoré aj visiacim zámkom, ale niektoré sú prázdne bez káblov. Všetky majú spoločné to, že sú skorodované tak, že ledva stoja. Podľa mňa sa stavali spolu s výstavbou cesty a koľajiska električky do Dúbravky vrátane stĺpov trolejového vedenia. Hľadal som o tejto výstavbe nejaké informácie na internete ale neúspešne.
Obr. 19. Jeden z množstva dokumentov z internetu zaoberajúci sa princípom takejto ochrany.
Snažil som sa na internete nájsť informácie s kľúčmi ako: zariadenie protikoróznej ochranky KVO, Karlova ves, Dúbravka atd. Našiel som len odborné články o protikoróznej ochrane, verejné obstarávania na nákup zariadení protikoróznej ochrany a povolenia úradu životného prostredia. Informácie o existujúcich zariadeniach na Karloveskej ulici, ulici Mikuláša Schneidera Trnavského a Saratovskej ulici v Bratislave nie sú žiadne, alebo sa mi ich nepodarilo nájsť.
Záver:
Ešte raz sa pokúsim osloviť potenciálne organizácie akoZSE,BVS,DPB a mestské častiKarlova Ves aDúbravka prostredníctvom mailu a linkom na tento článok a keď to nepomôže, tak nahlásim padnutý rozvádzač ako pevnú prekážku čiastočne zasahujúcu do cestnej komunikácie,správcovi komunikácie, aby ju odstránil. Pokiaľ máte nejaké informácie z výstavby a prevádzky siete protikoróznej ochrany v Bratislave, najmä v Karlovej Vsi a Dúbravke, tak sa rád niečo nového dozviem a v prípade záujmu aj publikujem.