Na Prístavnom moste sa pracuje aj počas víkendu

Autor: Jozef Drahovský | 4.4.2011 o 0:01 | (upravené 4.4.2011 o 22:39) Karma článku: 9,73 | Prečítané:  3481x

Vodiči prechádzajúci cez Prístavný most v Bratislave si všimli, že niečo nie je v poriadku. Presnejšie, že rýchlosť do Petržalky je znížená na 60 km/hod a na vozovke sú oceľové platne. Niekto vie prečo sú tam a niekto ani netuší o čo ide. Preto som sa tam bol pozrieť nielen zhora ale aj zdola.


Obr. 1. Obmedzenie rýchlosti v oboch pruhoch na 60 km/hod a výstraha pred nerovnosťou na vozovke.


Obr. 2. Zopakovanie maximálnej povolenej rýchlosti asi 100 metrov pred prekážkou.


Obr. 3. Zopakovanie výstrahy o nerovnosti na vozovke 50 metrov pre ňou.


Obr. 4. Nerovnosť na vozovke, vrátane zúženia vozovky je vzorne označená. Samotnú nerovnosť tvoria oceľové plechy ktoré prekrývajú dilatačnú medzeru. Išiel som tadiaľ pri rýchlosti 60 km/hod a dalo sa nimi prejsť bez problémov. Ráno vozidlá idú tadiaľ celkom svižne okolo 60 km/hod, ale keď sa nájde niekoľko vodičov, ktorí pribrzdia na 30 km/hod a ďalší, ktorí sa na nich natlačia - nedodržania potrebný odstupu, tak kolóna zastane a už sa zvyčajne nedokáže rozbehnúť na vhodných 60 km/hod. Sem-tam sa to niekedy podarím, keď si niekto nechá odstup a postupne zrýchľuje na 60 km/hod, ale potom zase niekto neprimerane pribrzdí a s nedodržiavaním odstupu sa kolóna znova zastaví. Preto netreba sa čudovať, že kolóna v smere do Petržalky dosahuje rekordné dĺžky.


Obr. 5. Detail na oceľové plechy. Zrejme viacerých napadne, prečo sú tam tie plechy celý čas, prečo niekto tu nepracuje, aby to bolo čim skôr hotové a dalo sa jazdiť bez obmedzenia. Ak by som povedal, že pod tými plechmi sa pracuje, tak mi väčšina ľudí neuverí, veď okrem trpaslíkov sa tam nikto nezmestí. Preto som zašiel v sobotu pod most, pozrieť sa na nich.


Obr. 6. Konštrukcia mosta sa skladá z dvoch častí. Na Petržalskej strane je všetko betón a nosné stĺpy sú pomerne blízko pri sebe, takže vodorovná konštrukcia nie je až tak namáhaná na ohyb.


Obr. 7. Stred mosta má piliere podstatne ďalej od seba. Preto bolo nutné použiť iný pevnejší materiál. Použila sa oceľová konštrukcia. Samozrejme u tejto dlhšej konštrukcii je výraznejšia tepelná rozťažnosť a niekde musí byť miesto, kde sa tieto dve konštrukcie stretávajú. V tom mieste sa musia voči sebe nejako pohybovať.


Obr. 8. Toto je miesto kde sa stretávajú dve časti mosta na Petržalskej strane. Hore sú momentálne oceľové plechy a pod nimi poškodený mechanizmus dilatačnej medzery na oprave ktorého sa pracuje.


Obr. 9. Áno pracuje sa aj počas víkendu. Hore je partia ľudí a dole majú ďalšieho, ktorý ich zabezpečuje materiálom a plynom na zváranie.


Obr. 10. Toto je pohľad na samotný priestor, ktorý tvorí dilatačnú medzeru, presnejšie prestor, v ktorom sú plochy, ktoré sa po sebe posúvajú, tak aby vozovka zostala vozovkou bez diery dole. Cez momentálne otvorený poklop si vyťahovali a spúšťali materiál a náradie. Keď si predstavím, že tieto dve telesá sa voči sebe vzďaľujú a približujú, a v tomto priestore sa pracuje, pričom nad hlavami len po ochranných plechoch im prechádzajú aj 40 tonové kamióny (občas aj viac), tak ma ani nenapadlo, mať záujem získať povolenie a ísť sa tam pozrieť. Ak chcete vedieť technické dáta o moste, tak sú tu.


Obr. 11. Záverečný pohľad kde zreteľne vidieť miesto spojenia oceľovej a betónovej časti mosta na Petržalskej strane.

Záver:
Prístavný most v Bratislave je najzaťaženejšou pozemnou komunikáciou na Slovensku. Zatiaľ funguje a Národná Diaľničná spoločnosť sa snaží aby fungoval aj naďalej. Je škoda, že nie je vybudovaný v dostupnej vzdialenosti iný most, ktorý by dokázal počas poruchy Prístavného mosta premávku prevziať. Preto je najvyšší čas nielen z kapacitného, ale aj bezpečnostného hľadiska, poponáhľať sa s výstavbou noveho mosta cez Dunaj, ktorý má byť súčasťou nultého obchvatu, tvorený diaľnicou D4.
Predpokladám, že pracovníkom opravujúcich spomínanú dilatáciu sa bude dariť, vykonajú opravu kvalitne a podľa možnosti bez neočakávaného zdržania.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

SVET

Výbuchy po futbalovom zápase v Istanbule zabili 29 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.


Už ste čítali?