Zaparkoval som pri ZOO a po vyznačenej trase išiel v očakávaní, či sa dostanem až do tunela, alebo len z vonku mi bude umožnené vidieť dve tunelové rúry končiace v zemi
Jednoznačne Národná Diaľničná Spoločnosť dbá aj o reklamu, alebo informovanosť občanov. V každom prípade web adresa www.ndsas.sk na bilboarde je prospešná vec, tak som sa o akcii dozvedel aj ja.
Prístupová cesta pre chodcov išla niekam dole pod stavebné stroje.
Nad podchodom sa intenzívne pracovalo. Všetko bolo dobre vyznačené, okrem toho nad prechodom bola natiahnutá nejaké textília, aby chodcom nekvapkala na hlavu voda, alebo iné nečistoty.
Príchod k obom tunelovým rúram bol stavebného charakteru, ale v diaľke som zazrel prenášanie veľkých krabíc. Rozmýšľal som, čo tam môžu teraz prenášať.
Po príchode bližšie k pravej tunelovej rúre mi to bolo zrejme. V krabiciach sú prilby. Bez nich je vstup do tunela nemožný. Vyfasoval som prilbu a informačné materiály od spoločností TAISEI CORPORATION a SKANSKA.
Prvý pocit po vstupe dnu - veľká čistota, až som zľakol, že donesiem sem blato na topánkach z vonku. Niekoľko ľudí bolo predo mnou a ďalší vchádzali za mnou. Hovorím si takmer 1200 metrová prechádzka pod zemou tam a toľko isto druhou rúrou naspať, to bude aj pekný športový výkon.
Tak toto je posledná fotka odtiaľ kam bolo dovolené ísť. Zrejme tadiaľto pôjdem až autom, za nejaký ten rok.
Prvý prepoj medzi tunelovými rúrami bol súčastne otočkou, ktorou sa návštevníci vydali na cestu naspäť v druhej tunelovej rúre.
Osvetlenie bolo žiarivkami a dostatočne silne aj na fotenie bez blesku, tak som svoje svetlo, ktoré používam v jaskyniach nepotreboval.
Tadiaľto cez druhú tunelovú rúru sa bude prichádzať od Lamača
Takmer každý fotografoval. Fotografovalo sa všetko i tie najmenšie detaily. Veď bolo aj čo, tak precíznu stavbársku prácu som ešte nevidel. Každá hrana bola zabrúsená. Všetko rovné a opracované. Žiadne nerovnosti a kopy betónu aké je človek zvyknutý nachádzať po stavbároch.
Blížil sa koniec prehliadky.
Vstup, vlastne aj výstup z tunelovej rúr bol uzatvorený dvermi, zrejme aby sa zabránilo prievanu a chladu.
Vonku som odovzdal prilbu a poobzeral sa. Na horizonte stavby som zbadal text v japonských znakoch.
Je to nápis s podobným významom ako ten vľavo do neho. Bezpečnosť na prvom mieste. Veď je aj prečo - ide o banskú stavbu, kde sa veľmi ľahko môže niečo tragické stať. Preto vlastne bolo všetko tak perfektne vyznačené, zabezpečené a každý dostal prilbu.
Odchádzal som spokojný a už sa teším keď pôjdem tadiaľto autom, čím si ušetrím čas a nervy v sústavných zápchach pri ceste do Lamača a ďalej.
Na záver, priamo na stavenisku, som si dovolil odfotiť jednu netradičnú informačnú tabulu, ktorá dokazuje, že s bezpečnosťou to na tejto stavbe myslia naozaj vážne.