Autorské práva sú mocnejší nástroj než vojenská invázia

Autor: Jozef Drahovský | 30.1.2012 o 0:01 | (upravené 30.1.2012 o 0:45) Karma článku: 15,19 | Prečítané:  2014x

Ak sa niekto mocný potreboval zmocniť územia, majetku alebo znalosti iných, tak z pohľadu histórie volil vojenskú inváziu. Lenže doba sa zmenila a vojenská invázia dnes už nie je efektívna, navyše predstavuje aj špecifické riziká. Technické možnosti krajín sa začínajú vyrovnávať a existuje aj značné riziko selektívneho odvetného útoku od roztrúseného obyvateľstva a sympatizantov.

Použitie autorských práv k tomuto účelu je oveľa efektívnejšie, stačí ľubovoľným spôsobom presvedčiť, či donútiť  vlády jednotlivých aj spriatelených krajín, aby akceptovali pripravený model autorských práv a je zabezpečený trvalý transfer bohatstva vo vysokej efektivite.

Ako to funguje? Autorské právo je definícia duševného vlastníctva a jeho ochrany.  Ide od ochranu literárnych , hudobných, filmových a iných diel, o ochranu ochranných známok, patentov, postupov, vzorov atď.

Pôvodne autorské právo slúžilo k tomu aby nápad alebo dielo autora sa šírilo a autor dostal z každého rozširovania zaplatený podiel,  čím bol podporovaný aj technický pokrok a rozvoj spoločnosti.  Na technické veci bola ochranná lehota zvyčajne  5 až 10 rokov, na literárne a umelecké 70 až 90 rokov,podľa predpisov tej ktorej krajiny.

Teraz autorské právo, najmä jeho patentová časť je čoraz viac zneužívaná k zablokovaniu konkurencie a ďalšieho vývoja. Síce európske patentové právo umožňuje patentovať len nepatentovanú, svetovú, doteraz neznámu novinku, ktorá predstavuje technický pokrok. U amerického práva, po praktickej stránke platí len podmienka, že predmet patentu nesmie byť už patentovo chránený. Preto sa dnešné patentové právo hemží nie odborníkmi na vynálezy, ale odborníkmi na právo a patentujú každú aj všeobecné známu alebo samozrejme vec, s cieľom aby na tom zarobili, alebo aby niekto obdobným spôsobom nemohol vydierať ich.

Stačí si porovnať patenty s pred 30 rokov a teraz. Prv sa hodili na štúdium pokroku techniky, teraz je to skôr o právnych fintách. Pritom treba poznamenať, že za registráciu každého patentu sa platí nemalý poplatok.  Základ objavu si patentuje takmer každá firma, ktorá ho vynašla, ale na patentovanie množstva samozrejmých a aj všeobecne známych detailov majú peniaze len veľké firmy, navyše v Európe sú nepatentovateľné. Myslím, že teraz je už zrejmé prečo je obrovský tlak aby Európa prijala americký model patentového práva, vrátane prednosti amerických patentov.

S literárnymi dielami, hudbou a filmami to funguje trocha odlišne. Možno, že zo školy si pamätáte nasledujúce porovnanie, ktoré podporovalo vzdelávanie:
Ja mám korunu, ty máš korunu, vymeníme si ich a stále každý máme len korunu a to aj vtedy keď si ich vymeníme naspäť. Ja mám knihu, ty máš knihu, vymeníme si ich a každý máme vedomosti z oboch kníh a tie zostanú aj vtedy, keď si ich vymeníme naspäť.

V terajšej v snahe o maximalizovanie príjmov z autorských práv, keď na autorských právach sa priživuje množstvo právnych firiem, predstavuje požičiavanie si autorských diel stratu príjmov. Preto požičiavanie sa spoplatnilo alebo priamo zakázalo i keď k rozmnoženiu diela nedošlo.

V dnešnej elektronickej dobe je možné dielo ľahko kopírovať, ale je možne aj ľahko umožniť požičiavanie alebo výmenu so zabránením kopírovania. Lenže to nepredstavuje ďalšie priame príjmy.

Preto prichádzajú nové spôsoby ako zarobiť. V prvom rade je snaha zakázať  veci zadarmo, teda nie zadarmo, ale tie ktoré dal ich autor na svoje náklady k všeobecnému použitiu. Týka sa to najmä slobodného software ale problém predstavujú aj niektoré hudobné skupiny,  ktoré ponúkajú svoju hudbu priamo na webe bez mašinérie zastupujúcich autorských organizácií a zarábajú napríklad prostredníctvom koncertov. U slobodného software je to výmenou programov alebo poskytovaním služieb.

Najmä v hudobnom sektore sa javí ako je nežiaduce, aby autor riešil svoj príjem bez zastupovania. Preto je snaha aby zastupovanie bolo povinné a bola zakázaná čo existencie voľne prístupných diel. Táto snaha má praktické ciele. Keď nebude možný voľne prístupný mediálny obsah,  môže byť zakázaná výroba a vlastníctvo prehrávačov, ktoré by umožňovali prehrať čokoľvek bez licenčného kľúča. Zrejme cieľom je aby bol pre zastupujúce organizácie garantovaný príjem za každé počutie, pozretie si diela aby bolo zakázané  udržiavať čo len melódiu  v pamäti pre opätovnú reprodukciu bez platenia.

Ako presvedčiť vlády, že voľný software a vzájomné výmeny diel  sú  nebezpečenstvom pre ekonomiku štátu?  Veľmi jednoducho!

Keďže sú prístupné zadarmo, respektíve všetky náklady znáša autor, tak k nulovej cene sa pripočítava nulová DHP. Toto je moment, ktorý presvedčí každého ministra financií. Stačí keď si predstaví koľko by vybral na DPH keby namiesto všetkých nainštalovaných Linuxov bol Windows.

I keď takto uvažujú ekonómovia, v reálnom živote je to neprijateľné uvažovanie. Každý človek robí denne množstvo veci zadarmo, respektíve recipročne bez zdanenia.Pamätám si ako jedna nemenovaná ministerka financií, v TV kritizovala ženy v domácnosti, ktoré dokázali ušiť oblečenie pre svoje deti, že vlastne sa dopúšťajú daňového podvodu. Správne by sa mali zaregistrovať ako živnostníčky, to čo ušijú by mali predať, zaplatiť odvody a dane a z toho čo im zostane, by mali spraviť nákup oblečenia pre svoje deti v obchode.

Vtedy som mal veľkú chuť opýtať sa, či takéto zdanenie si predstavuje aj pri manželskom sexe, či každý z partnerov má ísť radšej do verejného domu, kde za pôžitok zaplatí aj DPH, aby bola spokojná.

Vrátane sa od zákazu zadarmo k ďalšiemu efektu vojenskej invázie, ktorým je získanie vedomosti nepriateľa, respektíve aspoň ich zničenie. Ani v tejto oblasti terajšie snahy ochrancov autorských práv nezaostávajú. Napríklad dohoda ACTA zavádza kontroly na hraniciach, kde sa budú kontrolovať noteboky, mobily, prehrávače a samostatné dátové nosiče, či je všetko obsah legálny. Takáto kontrola môže prebiehať len elektronickým spôsobom, čo je jedinečný spôsob ako bez fyzického boja sa zmocniť toho čo potrebujem, vrátane prehľadu čo má druhá strana. Dnes našťastie ku každému súboru nemusíte mať licenčný kľuč s elektronickým podpisom a tak nie je možné dokázať či daný súbor máte legálne alebo nie, hoci ste ho aj sami vytvorili a ide o vaše autorské dielo.

Myslím, že už aj neznalému v ochrane autorských práv je zrejmé, že voči technicky vyspelým krajinám vojny nebudú vedené fyzicky ale právnym spôsobom. Je to oveľa účinnejšia metóda a dá sa to schovať aj za humánnosť hoci vyvcicavanie je ešte väčšie. Dnes bežný občan ani netuší aké autorské poplatky aj za najrôznejšie samozrejmosti platí, zakaždým, keď si niečo kúpi a tým nemyslím len hudbu, film, software, lieky, ale najmä priemyselný tovar.

Ako to funguje na Slovenku? Slovensko má pomerne prísne zákony na ochranu autorských práv a sú v súlade s európskymi patentovými zvyklosťami. Je známe množstvo prípadov, kedy boli zadržaní a odsúdení falšovatelia tovaru chráneného ochrannými známkami, predajcovia nelicenčne vyrobených kópií software, hudobných a filmových diel. Taktiež sú známe viaceré zásahy polície, keď niekto spravil na internete verejne prístupné cudzie dielo, najmä z oblasti hudby a filmu. Navyše na Slovensku sa platí špeciálna daň v prospech zastupujúcich autorských organizácií z prázdnych médií a niektorých zariadení a to z dôvodu, že je legálne spraviť si kópiu pre osobnú potrebu, ale s ktorou sa ďalej nesmie obchodovať a ani ju spraviť verejne prístupnou.

Čo by mal spraviť vláda, respektíve predstavitelia štátu? Mali by pokračovať v ochrane autorských práv doterajším spôsobom. Slovensko má ochranu autorských práv jednoznačne zabezpečenú v zákonoch a aktívne ju vykonáva aj polícia. Určite by sa nemali prijímať zmluvy, ktoré predstavujú dobrovoľné obmedzenie hospodárskeho priestoru, občianskych práv a komfortu bez diskusie s občanmi.

Naopak, mal by sa schváliť zákon o slobodnom software, ktorý ju už nejakú dobu v NR SR. Mal by sa vypracovať a prijať novy zákon, ktorý by umožnil podávať voľné patenty bez poplatkov s účelom voľného použitia, aby sa ochránil hospodársky priestor pred výpalníkmi, ktorí buď paušálne bez vlastného vývoja blokujú čo sa dá, alebo zarábajú na tom, že vyhľadávajú nepatentované detaily na veciach konkurencie, následne ich patentujú, s cieľom zákazu predaja konkurenčných výrobkov a služieb.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Deklarácia zločinu

Harakiri morálky, azda aj tak sa dá pomenovať deklarácia súčasnej moci.


Už ste čítali?