Prípad 1:
Vedúci dá pracovníkovi rozmiestniť dopravne značky. Ten ich z nevedomosti rozmiestni nesprávne. Pokiaľ ide o značky prednosť v jazde, tak je len otázka času kedy dôjde k nehode. Možno niekedy sa stretnú dovtedy nezainteresovaní, z ktorých aspoň jeden je obzvlášť predvídavý a nehode duchaprítomnosťou zabráni. Samozrejme na Slovensku sa to zvalí na vodiča, lebo podľa univerzálneho zákona on je vždy povinný prispôsobiť rýchlosť stave a povahe vozovky počasiu, atd. a aj keď je tam prvý krát v živote, tak má poznať miestne pomery, ako vo včera medializovanom súdnom rozhodnutí. (tvnoviny.sk 25 minúta)
Prípad 2:
Niekto sa veľmi ponáhľa a pred nim na krátko svietiacej zelenej stojí niekto na križovatke, kto si prvú zelenú nevšimne a na druhú zelenú prirýchlo pustí spojku, až mu motor zhrane. Ak vtedy prasknú nervy tomu za nim, tak prvý vodič veľmi ľahko dopadne s priestrelom nohy, ako vodič z Bratislavy s pred niekoľkých rokov.
Prípad 3:
Stačí v zákonoch vytvoriť nezmysel. Napríklad, že žiadne vozidlo, nikdy nesmie električku ani obmedziť. Ak normálny vodič umožní jazdu sanitke s majákom tak, že vojde na električkové koľaje avzhľadom na červenú na semafore sa nestihne vrátiť z kolají skôr, ako príde električka, kde vodička električky má chuť využiť možnosť beztrestne nabúrať iné auto, tak je problém. Týchto prípadov bolo viacero na Slovensku aj v Čechách.
Prípad aktuálny:
Cestári regulovali dopravu pričom došlo k nedorozumeniu medzi cestárom a vodičom, výsledkom sú dolámane rebrá cestára. Nechcem robiť sudcu, kto mal aký podiel na nedorozumení, ale napadnutie s dolámaním rebier, nie je primeraná reakcia, ani v prípade, že na trase spadol most a rok sa nebude dať po danej ceste jazdiť.
V každom prípade, nielen policajti, ale ja cestári a každý kto má oprávnenie regulovať dopravu, by mal byť školení aj z psychológie, ako vodičom informácie poskytovať, tak aby sa takéto situácie minimalizovali.
Pri tejto príležitosti spomeniem aj nešťastný prípad zo zahraničia, kedy učiteľky obsadili ulicu a s deťmi na nej nacvičovali program, bez toho aby dopravná polícia cestu uzatvorila a vodičov nasmerovala na obchádzku. Stačilo nedorozumenie medzi učiteľkou a vodičom, neprimeraná reakcia vodiča, výsledkom čoho bolo cúvnutie autom a následná priama jazda do učiteliek ale aj detí. Výsledkom bolo niekoľko mŕtvych detí.
Záver:
Nezabúdajte, že ľudia sú len ľudia, že môžu situáciu inak vyhodnotiť a že im môžu prasknúť nervy. V závislosti od spoločenského postavenia, skúseností, vrodenej a získanej agresivity a ďalších okolností, môže takáto situácia skončiť veľmi nešťastne, nielen pre zainteresovaných, ale aj pre nič netušiacich.
Predpokladám, že s narastajúcim stresom v spoločnosti, budú takéto prípady a prípady s ešte dramatickejším záverom, len pribúdať a nie len v doprave. Tým nemám na mysli nešťastníka, ktorého pred niekoľkými rokmi stresovali pri platení odvodov až tak, že si pred úradom gilotínou odťal hlavu, ale skôr reakciu podľa amerického vzoru, že ilegálnou zbraňou vystrieľal kompetentných a podľa neho zodpovedných za svoj problém. Preto je veľmi dôležite nielen čo poviete, ale aj ako to poviete.