reklama

Pre a proti 160 km/hod na slovenských diaľniciach

Včera som si odskúšal predstaviť aké by to bolo, keby slovenských diaľniciach bola povolená rýchlosť maximálna 160 km/hod namiesto terajšej rýchlosti 130 km/hod.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (83)
Odstup viac ako 200m je potrebný preto, aby bola dostatočná vzdialenosť medzi autami a jazdilo sa rýchlejšie naozaj iba ak to hustota premávky umožňuje. Ak sa odstup zníži na menej, tak treba isť len 130 km/hod, tak ako teraz.
Odstup viac ako 200m je potrebný preto, aby bola dostatočná vzdialenosť medzi autami a jazdilo sa rýchlejšie naozaj iba ak to hustota premávky umožňuje. Ak sa odstup zníži na menej, tak treba isť len 130 km/hod, tak ako teraz. 

Prvý úsek diaľnice Bratislava Trnava. Povrch vozovky suchý, stredná hustota dopravy so zákazom predbiehania pre kamióny. Rýchlosť vzhľadom na vozidla idúce vpredu sa pohybovala podľa GPS v rozmedzí 110 až 130 km/hod. Asi 2x bolo potrebné pribrzdiť zhruba na 70 až 90 km/hod, vždy pre pomalé predbiehanie kolóny kamiónov starším menej výkonným osobným vozidlom, respektíve postarším vodičom, ktorý sa zrejme na vyššiu rýchlosť necítil. Jazdiť na uvedenom úseku maximálnou povolenou rýchlosťou 130 km/hod mi pripadalo vzhľadom na počasie a hustotu dopravy ako primerané.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Druhý úsek diaľnice Trnava Piešťany. Povrch vozovky suchý, nízka hustota dopravy. Vozidla vľavom pruhu žiadne a v pravom zriedka kedy. Dobrá viditeľnosť, suchá a pomerne kvalitná vozovka, rovné úseky. Bez problémov sa dalo sa isť aj podstatne rýchlejšie ako 130 km/hod. S posunutím maximálnej rýchlosti na 160 km/hod by nebol žiaden problém a za daného stavu by som hodnotil rýchlosť 160 km/hod ako primeranú.

Tretí úsek diaľnice z Piešťan na Žilinu. Povrch vozovky suchý, nízka hustota dopravy. V podstate platí to isté čo o druhom úseku až na niekoľko zákrut, kde by bola rýchlosť 160 km/hod neprimeraná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesta naspäť. Poobede sa rozpršalo. Na diaľnici až po Trnavu bolo značné množstvo vody. Hoci hustota premávky nebola vysoká, bezpečne sa dalo ísť rýchlosťou maximálne 100 km/hod hoci povolená bola 130 km/hod. O rýchlosti 160 km/hod za uvedeného počasia sa nedá ani uvažovať. Od Trnavy nepršalo a vozovka bola najprv vlhká, potom suchá. Hustota premávky vzrástla na strednú hodnotu a viac. Rýchlosť vzrástla na 130 km/hod a vzhľadom najprv na vlhkú vozovku a neskôr na hustotu premávky sa nedalo ísť rýchlejšie. Miestami bolo potrebné výrazne pribrzdiť, keď pomalšie vozidlo predbiehalo kolónu kamiónov, do ktorej sa nemohlo zaradiť pre malé odstupy jednotlivých kamiónov. Z tohto dôvodu hodnotím maximálnu rýchlosť 130 km/hod na uvedenom úseku za daného počasia a hustoty premávky za primeranú a jej zvýšenie na 160 km/hod nepripadá v úvahu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zhodnotenie. Na uvedenej trase sú úseky kde sa dá bezpečne jazdiť za dobrého počasia a nízkej hustoty dopravy aj rýchlosťou 160 km/hod. Naopak vzhľadom na nepriaznivé počasie sa javí aj dovolená rýchlosť 130 km/hod ako výrazne neprimeraná.

Mentalita vodičov. Bohužiaľ na Slovensku jazdí viac ako polovica vodičov systémom aká maximálna rýchlosť je dovolená takou idem +/- asi 10 percent. Z tohto dôvodu by som bol skôr za neobmedzenú rýchlosť ako za zvýšenie na 160 km/hod, lebo v tom prípade by si konečne vodiči mohli uvedomiť, že rýchlosť jazdiť treba upraviť podľa počasia a následného stavu vozovky, pritom ju ešte prispôsobiť hustote premávky a nie ísť stále ako tank maximálou povolenou rýchlosťou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tragédie na diaľnici. TV dobre pamätám mám minuloročnú zimnú tragédiu na diaľnici pri Senci kde vyhaslo viacero životov. Z policajnej správy som sa dozvedel, že vodiči kamiónov, ktorý mali najväčší podiel na nehode, obhajovali sa tým, že išli podľa predpisov, čo v ich ponímaní bolo, že neprekročili maximálnu povolenú rýchlosť 80 km/hod. To, že nešli rýchlejšie dokázal aj súdny znalec, ktorý aj na základe údajov s tachografov stanovil maximálnu rýchlosť na 75 km/hod. Lenže vzhľadom na husté sneženie, sneh na vozovke, hustotu dopravy bola rýchlosť 75 km/hod jednoznačne neprimeraná. Primeraná rýchlosť bola v tom čas v pasme 40 až 60 km/hod. Neviem ako sa skončil súd, ale táto nehoda poukazuje na to, že nie vysoká maximálna rýchlosť bola príčina nehody, príčinou nehody bolo neprispôsobenie rýchlosti stavu a povahe vozovky na konkrétnom mieste za konkrétneho počasia a hustoty premávky.

Meranie rýchlosti a bezpečného odstupu. Merať prekročenie maximálnej povolenej rýchlosti je jednoduché. Presnejšie jej vyhodnotenie je jednoduché. Porovná sa nameraný údaj mínus chyby merania a maximálna povolená rýchlosť. Naproti tomu vyhodnocovanie (maximálnej) primeranej rýchlosti je oveľa náročnejšie, lebo na jej stanovenie je potrebne vziať v úvahu veľa vecí, stav vozovky, počasie, hustotu premávky atd. Zatiaľ na takéto merania naša dopravná polícia technickým vybavením nedorástla a používa sa len pri tragických prípadoch. O kontrole bezpečného odstupu ani nehovorím, pričom kontrola bezpečného odstupu je podstatne jednoduchšia. Pritom väčšina nehôd nebola spôsobená prekročením maximálnej dovolenej rýchlosti, ale práve neprispôsobením rýchlosti aktuálnej situácii a nedodržaním bezpečného odstupu od predchádzajúceho vozidla.

Premenné dopravné značenie. Je veľmi dobrý nástroj na riadenie rýchlosti jazdy aj pre prípadných 160 km/hod na diaľnici. Najmä z titulu mentality vodičov na Slovensku sa môže zdať je, že je to ideálny nástroj. Lenže žiadna elektronická a ani autonómne inteligentná dopravná značka nedokáže podchytiť všetko aktuálne nebezpečie. Ich význam je najmä pre riadenie plynulosti dopravy, či už na rozkladanie vĺn vozidiel v dopravných špičkách alebo zníženie rýchlosti v prípadoch nehôd a iných obmedzení. Takéto premenné dopravné značky, môžu automaticky reagovať na vlhkosť vozovky, viditeľnosť, tvorbu námrazy, hustotu a podobne. Úplne ideálne sú také ktoré môžu upravovať rýchlosť jazdy krokoch po 10 km/hod. Bohužiaľ tie čo sú nainštalovane na vjazde do Bratislavy a na obchvate dokážu zobrazovať len 40, 60, 80 a 100 km/hod čo nie je podľa mňa optimálne. Treba mať stále na pamäti, že najmä senzory nie sú na každom metri cesty a preto nemôžu vedieť o každom nebezpečenstve, čiže nie je možné spoliehať výhradne len na údaj o rýchlosti z premennej dopravnej značky.

Jazdné vlastnosti vozidiel a schopnosti vodičov. Pozeral som test primeranej rýchlosti prejazdu ostrejšej zákruty na snehu. Pre testovanie boli použité 3 druhy vozidiel (všetky po STK). Najprv každé vozidlo išlo rýchlosťou 30 km/hod a každým ďalším testom sa rýchlosť zvyšovala o 10 km/hod. Výsledok? Primeraná rýchlosť bola stanovená pre každé auto iná. Najnižšia 30 km/hod!, už pri rýchlosti 40 km/hod vodič dostal šmyk. Stredné trieda prešla bezpečne ešte pri rýchlosti 50 km/hod. Elektronikou preplnené auto zvládlo bezpečne aj rýchlosť 70 km/hod. Čitatelia určite podotknú, že záleží aj od schopnosti vodiča. Áno je to tak. Ak vodič nemá skúsenosť so zvládaním šmyku, prípadne aj hodín a ešte nikdy nebrzdil zo 130 km/hod na zastavenie, tak je vyššia pravdepodobnosť, že náhodnú nepriaznivú situáciu nemusí zvládnuť. Teraz vzniká otázka podľa akého auta a kvality vodiča dávať maximálnu povolenú rýchlosť na uvedenom mieste? Podľa toho najslabšieho (30 km/hod) alebo podľa toho najlepšieho (70 km/hod)? Alebo len upozornenie o zákrute s odporúčaním nech každý vodič zváži svoje možnosti a podľa nich prispôsobí rýchlosť?

Emisie. V diskusii v súvislosti s možným zvýšeným rýchlosti za objavil nový argument, že takáto rýchlosť by mala byť zakázaná, lebo pri nej stúpa produkcia emisii, najmä oxidu uhličitého. Pritom tento argument považujú za nepriestrelný. Netvrdím, že pri vyššej rýchlosti, vyšších otáčkach motora nie je vyšší objem produkcie CO2, ale je aj kratšia doba jazdy. Prečo ochranári nedávajú podmienku maximálneho objemu produkcie CO2 na kilogram užitočného nákladu na kilometer jazdy. V tom prípade by dávali veľmi významnú prednosť účinným motorom a najmä alternatívnym pohonom kde sa neprodukuje CO2. Prečo nepodporujú takéto riešenia a majú snahu len blokovať čo sa dá? Skúste si odpovedať sami.

Výstavba diaľnic. Viem že diaľnica Bratislava Praha sa budovala tak, aby aj najostrejšia zákruta bola prejazdná rýchlosťou minimálne 140 km/hod. Odvtedy sa veľa zmenilo. Slovensko si buduje svoje diaľnice, ktoré sú podľa rozborov najdrahšie v Európe. Z tohto dôvodu mal by byť predpoklad, že budú aj najkvalitnejšie a prejazdná rýchlosť bude ešte vyššia. Bohužiaľ nie je to tak, najdrahšie síce sú, ale s tou prejazdnou rýchlosťou je to podstatne horšie. V niektorých zákrutách musela byť rýchlosť znížená až na 100 km/hod a to zásluhou už projektanta a nie iba nedokonalej stavebnej realizácie. Zrejme pri ich projektovaní treba rozmýšľať aj nad budúcnosťou a nie len ako rýchlo zhrabnúť peniaze a zmiznúť.

Právny stav na Slovensku: Dopravné predpisy, konkrétne zákon 315/1996 Z. z. z 20. septembra 1996 o premávke na pozemných komunikáciách v §15 určuje maximálnu povolenú rýchlosť pre vozidla do 3,5 tony na 130 km/hod mimo obce a 80 km/hod v obci, pričom v obci je ju možné dopravnou značkou zvýšiť a horná hranica nie je definovaná. V prípade mimo obce takáto možnosť nie je. Predpokladám, že to nebol zámer, ale ide len o nešťastnú štylizáciu textu uvedeného paragrafu. Osobne pre jednoznačnosť odporúčam text zmeniť v duchu, že paušálna maximálna rýchlosť platí pokiaľ nie je dopravnou značkou stanovená iná rýchlosť aj mimo obce.

Aký model maximálnej povolenej rýchlosti na diaľniciach sa páči mne? Je to Nemecký model. Kvalitné rýchle diaľnice a tam kde sa dá, mať neobmedzenú rýchlosť. Cenou za km výstavby sme sa k nim už priblížili, ba sme ich predbehli, už dohnať len tú kvalitu, rýchlosť a výchovu vodičov.

Záver. Zrejme paušálne pozdvihnutie minimálne rýchlosti na diaľniciach z 130 na 160 km/hod je v súčasnej dobe z viacerých dôvodov ťažko realizovateľné, oveľa schodnejšie je zaviesť na vyhovujúcich úsekoch vyššiu rýchlosť dopravnou značkou.

Jozef Drahovský

Jozef Drahovský

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 235
  •  | 
  • Páči sa:  1 050x

Venujem sa analýzam v doprave a vývoju v oblasti informačných technológií. Zoznam autorových rubrík:  DopravaRôzneZoznam článkov

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu