reklama

Som za to, aby bola len jedna štátna zdravotná poisťovňa (doplnené)

Som za to, aby bola len jedna jediná štátna zdravotná poisťovňa a jej poslaním by bola garancia zdravotnej starostlivosti zakotvenej v ústave, ale ... (Podľa vyjadrenia diskutujúcich, je článok určený len pre vytrvalých čitateľov, ktorí článok naozaj dočítajú až dokonca.)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (85)
Obrázok blogu

Hoci boli v zdravotnej starostlivosti na Slovensku zaznamenané určité úspechy v používaní novej technológie, je zrejmé, že sa nachádza (slušne povedané) v zlom stave po odbornej, morálnej, finančnej a najmä manažérskej stránke.

Nechcem rozpisovať konkrétne prípady, ktoré som zažil na vlastnej koži, ale zodpovedne môžem povedať, že sa do tohto stavu dostalo nekvalitnou manažérskou prácou, počnúc riaditeľmi zdravotníckych zariadení, cez pomýlený účel zdravotných poisťovní a končiac dlhým sladkým spánkom ministerstva zdravotníctva.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Teraz keď je zle, hľadá sa riešenie bez rozmýšľania, spôsobom hŕ hŕ, ktorý narobí viac škody než osohu.

Osobne som 3x zmenil zdravotnú poisťovňu. Vždy sľubovali niečo a keď som to chcel využiť, tak tu vymoženosť zrušili. Bohužiaľ, nie sú to poisťovne, ktoré by poisťovali na základe dvojstranných poistných zmlúv a garantovali to čo je v poistnej zmluve uvedené, sú to len výbercovia peňazí bez akejkoľvek zodpovednosti a nulových služieb.

Nepochopím ako môže zdravotná poisťovňa uzatvárať zmluvy na počet hospitalizácii a ako je možne, že zdravotnícke zariadenie musí odmietnuť hospitalizáciu, alebo aj odborné vyšetrenie, lebo už na daný mesiac má vyčerpaný limit. To isté platí o nezmyselnosti vytvárania väčšiny poradovníkov a dlhých čakacích lehotách. Pýtal som sa v zdravotníckom zariadení, že keď je taký veľký záujem o odborne vyšetrenie a čaká sa naň dva mesiace, preč nepredĺžia ordinačné hodiny alebo nezriadia paralelne ďalšie pracovisko. Odpoveďou bolo, že čakanie nie je problém v ich výkone, ale v limitovaní počte vyšetrení za mesiac od zdravotnej poisťovne. Lenže v zdravotnej poisťovni sa nepoisťuje zdravotnícke zariadenie, ale občan, ktorému má byť poskytnutá starostlivosť! Alebo, ako je možné, že zdravotná poisťovňa odmietne preplatiť ošetrenie, hospitalizáciu alebo operáciu z nešpecifikovaných dôvodov. Ak by bolo v zákone uvedené, že konkrétne poistenie zahŕňa len liečenie konkrétnych chorôb, úrazov a podobne alebo opačne, že zahŕňa všetko okrem vymenovaných, prípadne ak sú definovane maximálne limity, tak chápem, že zdravotná poisťovňa môže odmietnuť zaplatiť, ale inač nie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Podľa mňa jediná cesta ako z tohto bludného kruhu von, je zriadenie jednej jedinej štátnej zdravotnej poisťovne, zákonom deklarovať rozsah služieb a zdravotnej starostlivosti platenej poisťovňou a to nie na mesiac, alebo zdravotnícke zariadenie, ale na poisteného občana. Na poistenie v tejto poisťovni, by mal mať nárok každý občan SR za percentuálnu sadzbu z ročného príjmu, do určitej maximálnej sumy, s tým, že štát garantuje náhradné plnenie poistného, pokiaľ poistenec nemá dostatočný príjem.

A ďalej neoberať občanov o právo rozhodovania. Komu sa bude zdať rozsah služieb alebo platených výkonov v takto zriadenej poisťovni nedostatočných, tak má mať možnosť pripoistiť sa v ľubovoľnej súkromnej poisťovni, za dvojstranne dohodnutých zmluvných podmienok. V prípade choroby do zákonom stanovenej výšky zaplatí náklady štátna zdravotná poisťovňa, služby a výkony navyše zaplatí súkromná zdravotná poisťovňa, prípadne aj s dohodnutou spoluúčasťou poistenca.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Umožniť občanovi ak nemá záujem využívať služby štátnej zdravotnej poisťovne či už v čiastočnom alebo plnom rozsahu, má mať právo využívať jej služby len čiastočne alebo vôbec. Napríklad zníženie zdravotných odvodov o 50 percent by znamenalo zníženie plnenia o 50 percent za výkony a aj zníženie náhradného plnenia poistenia o 50 percent od štátu v prípade nedostatočného príjmu poistenca.

Pri čiastočnom alebo plnom vystúpení zo štátnej zdravotnej poisťovne sa občan musí poistiť v inej (súkromnej) poisťovni, alebo hradiť si zdravotné náklady zo svojho majetku.

Terajšie problémy zdravotníctva sa dajú vyriešiť len ekonomickým spôsobom a ním je potrebne motivovať zdravotné poisťovne, zdravotnícke zariadenia a aj občanov. Žiadne znárodňovanie alebo vyvlastňovanie nepomôže, jediný prínos bude v tom, že z dvoch nefunkčných štátnych zdravotných poisťovní, budeme mať len jednu síce s trošku nižšou réžiou, ale dvojnásobne veľkú a znovu nefunkčnú zdravotnú poisťovňu. Pritom kvalita zdravotnej starostlivosti sa nezlepší.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Odporúčam, to čo odporúčam v prípade dopravy o ktorej pravidelne píšem,treba rozmýšľať na niekoľko krokov dopredu. U dopravnej polícii, cestných správnych organoch, stavebných firmách, ministerstve dopravy a aj u vodičov som si posun k lepšiemu všimol, bohužiaľ v zdravotnej starostlivosti nie.

Doplnené 22.05.2007

V nedeľu som si pozrel debatu na tuto tému najprv v STVrelácia O päť minút dvanásť a potom na Markízerelácia Na telo.V oboch reláciách vystúpil Minister zdravotníctva Ivan Valentovič (nominant Smeru-SD) a poslanec NR SR za SDKÚ-DS Viliam Novotný. V oboch reláciách sa správali diplomaticky, ale ani v jednej z relácii som sa nedozvedel čo som chcel.

Najprv čo som sa dozvedel nového: Padlo tvrdenie, že všetok majetok zdravotných poisťovní je zo 4 percent, ktoré sú určene ako maximum na réžiu a sú vypočítané z celkových zdravotných odvodov. Keby sa vyvlastňoval majetok tak môže isť maximálne o tie 4 percenta. (?)

Čo som čakal a nedozvedel sa: Nehovorilo sa o limitoch, nehovorilo sa o tom, prečo sú viacročné poradovníky na niektoré operácie, nehovorilo sa o možnostiach pripoistenia, nehovorilo sa o uvoľnení rozsahov pre vyššie doplácanie za lieky a o iných veciach ktoré zaujímajú poistencov.

Debata sa niesla v duchu ekonomiky hovorilo sa o zisku zdravotných poisťovni, najmä súkromných. Bohužiaľ nedozvedel som sa z čoho je ten zisk počítaný. Nakoľko poisťovne fungujú inak ako bežné podnikateľské subjekty, kde je zisk rozdiel medzi tržbami a nákladmi, preto sú dve možnosti. Zisk je presnejšie to, čo ušetrili zo 4 percent určených na réžiu, alebo je to rozdiel medzi prijatím poistným a vyplatením plnením. Lenže tento rozdiel nemožno po praktickej stránke chápať ako zisk, ale len ako rezervu.

Zrejme teraz každého napadne, ak je zisk to čo sa ušetrilo z dovolených 4 percent, tak poisťovňa z najväčším ziskom na poistenca je ta najšetrnejšia. A ak by mala zostať len jedna jediná poisťovňa, tak práve ona. Výšku zisku zdravotných poisťovní nájdete v článku Juraja Petroviča, ktorý sa pozerá na materiál stratégie MZ SR z tej humornejšej stránky.

Inak stále si myslím, že namiesto dvoch štátnych poisťovní by stačila jedna štátna poisťovňa a takýto krok sa dá spraviť aj bez vyvlastňovania. Ich vlastník (štát) sa rozhodne, že ich z ekonomického dôvodu zlúči do jednej štátnej poisťovne. Vlk zostane sýty a ovca celá.

Jozef Drahovský

Jozef Drahovský

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  1 235
  •  | 
  • Páči sa:  1 050x

Venujem sa analýzam v doprave a vývoju v oblasti informačných technológií. Zoznam autorových rubrík:  DopravaRôzneZoznam článkov

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu