Koľko životov má človek?

Autor: Jozef Drahovský | 22.6.2007 o 1:42 | (upravené 1.1.2011 o 18:37) Karma článku: 8,52 | Prečítané:  3749x

Keby som bol mačka, ktorá má mať 9 životov, tak ich mám po dnešku o niečo menej. Zrejme všetci čo sa pozerali smrti do očí a unikli s jej pazúrov len vďaka náhode alebo duchaprítomnosti, poznajú ten pocit ako sa začne pred očami premietať celý život. Netrvá to dlho, sú to len zlomky sekúnd, ale tie rozhodujú o tom, čí bude mať film ešte ďalší diel.

Dnešná búrka ma zastihla v Piešťanoch. Zbadal som ako sa strom pri ceste nebezpečne nakláňa. Na brzdenie už času nebolo, tak som pridal. V tom momente sa ozvalo prásk a koruna stromu začala padať. Nikdy som očami tak netlačil otáčkomer do červeného poľa a súčasne sa pozeral na padajúcu korunu stromu. Trvalo to celú večnosť. Koruna stromu padala ako v spomalenom filme, otáčky motora lenivo stúpali (pritom mám výkon motora cez 100 koní) hlas v rádiu odrazu nezrozumiteľne pomaly huhlal. Uvedomoval som si čo nastane keď schytám hornú časť stromu do čelného skla. Teraz, ako aj pri podobných zážitkoch v minulosti, sa mi objavil film života. Okamžite naskakuje adrenalín na maximálne hodnoty a zostáva možnosť iba čakať. Hoci čakanie trvalo len zlomky sekúnd, mal som pocit, že trvalo strašne dlho.

Našťastie som bol rýchlejší ako padajúca koruna stromu. Skončila s veľkým rachotom tesne za mnou. Keď na ďalšej ulici pred mnou padol iný strom, už som to bral s rezervou, navyše nakoniec skončil mimo cesty. Auto som odstavil tam kde nie je moc stromov a pokračoval k mame peši.

Asi 5 metrov pred mnou zleteli na chodník veľké haluze z ďalšieho stromu, chodec idúci vedľa mna zalapal po dychu a zostal stáť. Ja som to už bral ako samozrejmosť a pokračoval krížom cez trávnik, pritom som trochu ľutoval, že som v aute nezapol kameru.

Schoval som sa do vchodu, konečne zapol kameru, začal snímať vysoký topoľ, ktorý sa nebezpečne knísal zo strany na stranu a odlietali z neho drobné haluze. Vtedy sa ozvalo ďalšie prásk. Kadiaľ som išiel pred 5 sekundami, padala časť koruny stromu. Ihneď som kameru otočil a pád stihol na ňu zachytil. Vtedy som si povedal, že dnes 4x stačilo a pobral sa k mame  na návštevu.

Mama práve telefonovala s mojou sestrou a po chvíle mi ju odovzdala. Po prvej mojej vete sa sestra spýtala: Čo sa stalo, že máš hlas plný adrenalínu? Ale nič, len behom chvíle ma mňa skoro 4x niečo spadlo ...

 


Obr. 1. Video pádu a video po búrke.

Cesta do Bratislavy bola doplnené o ďalšie prekvapenie, tento krát o príjemné. V spätnom zrkadle som zbadal dúhu a pred sebou ďalšiu. Pritom slnko už zapadlo. Pri pohľade z odpočívadla bolo zrejme, že nie sú dve dúhy, ale jedna v obrovskom oblúku.


Obr. 2. Začiatok dúhy.

Takéto úkazy sa nedejú často. Slnko svietilo zospodu na výškovú oblačnosť a odtiaľ odrazom sa vytváral tento nevšedný úkaz.


Obr. 3. Po západe slnka.

Teraz s odstupom času rozmýšľam, koľko tých životov ešte mám.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sulík zasa berie Matovičovi hračku

Premiér sa vyhráža zatváraním a otvára maturitné ročníky.

Minúta po minúte: Sulík svoj plán predloží najskôr pandemickej komisii

Cez víkend sa dalo otestovať vyše 110-tisíc ľudí.


Už ste čítali?