Elektronické mýto včera a dnes

Autor: Jozef Drahovský | 10.7.2007 o 1:18 | Karma článku: 11,95 | Prečítané:  7216x

V poslednej dobe prichádzajú zo všetkých strán informácie o elektronickom mýte. Veľa ľudí netuší čo si má predstaviť pod pojmom elektronické mýto a veľa je aj takých čo doteraz žiadne mýto nezažilo. Preto si dovolím vysvetliť význam mýta a zvlášť toho elektronického.

Z historických prameňov je známe, že rozmach vyberania mýta začal niekedy v stredoveku, kde sa platilo za vstup do miest. Prvé zmienky o výbere mýta sú ešte staršieho dáta. Mýto je poplatok za to, že niekto silnejší dovolil niekomu slabšiemu prejsť cez ovládané územie. Právo vyberať mýto udeľoval panovník, ale nie o všetkých mýtach rozhodoval panovník. Stávalo sa, že zbojníci si toto právo privlastnili a bez zaplatenie mýta nikoho cez nimi ovládnuté územie nepustili. Zásluhové mýto, ako poplatok za výstavbu a udržiavanie napríklad mostov prišlo až oveľa neskôr, ale princíp vyberania mýta zostal.

V dnešnej dobe sa platí mýto najmä za prejazd tunelov, mostov, alebo za jazdu po diaľnici, ďaleko od mýta nemajú ani poplatky za plavbu prieplavmi alebo poplatky za prelety lietadiel.

Výber mýta v doprave býva buď za prejazd konkrétnym úsekom cesty, tunel, most alebo za použitie komunikácie a to v závislosti na dĺžke jazdy, druhu vozidla a nákladu, prípadne tlaku na nápravu.

Na súčasný stav, trendy a možnosti vyberania mýta v cestnej doprave, je potrebné pozerať sa z viacerých strán.

Dôvod výberu mýta:
1, Ide o poplatok za cestnú stavbu a jej udržiavanie s primeraným ziskom.
2, Ide o poplatok s cieľom ekonomicky obmedziť dopravu v určitom mieste.
3, Ide o poplatok s prvoradým cieľom zdroja príjmov.

Kategóriu 1 všetci chápeme a je oprávnená, kategóriu 2 tiež, ale kategória 3 budí nevôľu. Pokiaľ sú paralelne trasy, tak mýto kategórie 3 likviduje konkurencia, inak pri jedinej možnosti alebo kartelových dohodách sa môže mýto vyšplhať až do neuveriteľnej výšky. Opodstatnenosť výšky mýta sa dá zistil pomerne ľahko, stačí prepočítať investičné a prevádzkové náklady a na dĺžku úseku, počet vozidiel a ich hmotnosť. Ak vám kategória 3 pripomína  zbojníkov z minulosti, stačí si tu minulosť odmyslieť.

Kto má platiť mýto:
1, všetci
2, len nevyvolený

Je lepšie keď mýto platia všetci. Keď má čo len jedno vozidlo výnimku, tak nie je možne využívať automatickú elektronickú kontrolu čiernych jázd.  Ak štát chce, aby niekto neplatil za použitie diaľnic, ako napríklad samotná NDS, polícia, hasiči, tak je výhodnejšie udeliť im nulovú sadzbu za kilometer. Takýmto riešením sa nezablokuje možnosť automatických kontrol a ani štát nebude platiť sám sebe.

Spôsob výberu mýta:

1, Mýto za prejazd konkrétnym miestom.
Tento spôsob je bežne používaný pri tuneloch, najmä hraničných a súkromných diaľniciach. Pred tunelom alebo súkromnou cestou je mýtnica, kde sa zaplatí poplatok a vozidlu je umožnené pokračovať v jazde. Tento spôsob má tri hlavné výhody, prvá je tá, že platia len vodiči, ktorý použijú uvedený úsek, druhá je tá, že peniaze inkasuje hneď konkrétny vlastník a tretia je v tom, že nie sú potrebné kontroly vozidiel na trase. Ten kto nezaplatí sa ďalej nedostane, lebo na mýtnici je zvyčajne mechanická zábrana, ktorá vozidlo bez platenia nepustí.
Nevýhody prevažujú nad výhodami. Vozidlo musí pri mýtnici zastaviť a platiť. Pri narastajúcej premávke to spôsobuje kolóny, problém, nerieši ani výstavba paralelných mýtnic, lebo tá za vysokých investičných aj prevádzkových nákladov len skráti kolóny ale neodbúra zastavovanie.
V živej pamäti mám dávnejšiu jazdu po južnom pobreží Francúzka, kde na výjazde z každého mesta bola takáto mýtnica. Čakal som štvrť hodinu na zaplatenie, potom jazda 20 km a zase štvrť až pol hodiny čakania na zaplatenie, jazda 20 km a tak dokola. Neskôr som sa dozvedel, že v problematickom úseku budovali diaľnice jednotlivé mestá a oni aj za prejazd inkasujú.
Neviem, či aj dnes tam majú takýto systém platenia, ale pre istotu sa tejto oblasti vyhýbam.

2, Mýto za konkrétnu jazdu diaľničným systémom.
Kontroluje sa vjazd do diaľničného systému, kde vodič dostáva vstupný lístok a platí pri výjazde z diaľničného systému. Ide o rozumnejší spôsob vyberania mýta ako v predchádzajúcim prípade. Takýto spôsob sa používa napríklad v Taliansku. Jeden vjazd a jeden výjazd s platením.
Nevýhody som si odskúšal v čase dovoleniek. Zažil som hodinovú kolónu na vjazde na diaľnicu a dvojhodinovú kolónu na výjazde. Nebola nehoda, len mýtnice nestíhali odbaviť, to čo stihla diaľnica dopraviť. Preto pri jazde v Taliansku počúvam ich dopravné správy, ktoré sú na rozdiel od našich dopravných správ aj v angličtine a z diaľnice schádzam na obyčajnú cestu za pomoci GPS o odbočku skôr alebo neskôr. Ďalšia nevýhoda tohto systému je tá, že  pohlcuje pre svoju réžiu viac ako 50 percent tržieb, čo pokladám za neúnosné.

3, Mýto vyberané paušálnym spôsobom za obdobie používania diaľnic.
Ide o dobre známu diaľničnú nálepku. Kupuje sa podľa druhu vozidla a na požadované obdobie. Výhod voči  predchádzajúcim systémom má viacero. Žiadne čakanie na vjazde a výjazde z diaľnice. Vodič môže za pevnú cenu jazdiť koľko potrebuje. Minimálne režijné náklady z čoho premení aj najnižšia cena za použite diaľnic. Bohužiaľ sú aj nevýhody. Nedá sa kúpiť známka na krátku trasu. Musí sa vykonávať aspoň náhodná kontrola na ceste. Kontrola sa v súčasnosti vykonáva fyzickou kontrolou policajtmi, kde dochádza k zastaveniu premávky. Síce existujú aj diaľničné nálepky zo zabudovaným pasívnym čipom, ktorého prítomnosť možno kontrolovať aj bez zastavenia vozidla, ale na Slovensku sa tento spôsob nepoužíva.

4, elektronické mýto s pasívnou palubnou jednotkou.
 Je to nový, ale už používaný trend. Pred vjazdom na diaľnicu si vodič musí zakúpiť pasívnu palubnú, identifikačnú jednotku v cene radovo stovky Sk. Mýtne brány pri prejazde vozidla vyžarujú energiu na určitej frekvencii, pasívna jednotka získa z tejto frekvencie napájanie a odvysiela svoj identifikačný kód, t.j. kód vozidla. Preto je žiarič a prijímač nainštalovaný nad každým jazdným pruhom. Na základe prejazdu mýtnymi bránami je definovaná odjazdená vzdialenosť a zvyčajne raz mesačne sa vystaví faktúra.
Tento systém ma niekoľko výhod. Žiadne čakanie na vjazde a výjazde z diaľnice  Platí sa len za odjazdenú trasu a je jednoduchšia náhodná alebo aj systematická kontrola. Porovnáva sa údaj z kamery a údaj prijatý z palubnej jednotky. Ak kamera vozidlo vidí a identifikácia z palubnej jednotky neprišla, ide o nepovolenú jazdu, preto nesmú byť výnimky.
Nevýhod je viacero.Tento spôsob predstavuje veľké investičné náklady do výstavby mýtnych brán. V prípade, že majú byť okrem diaľnic spoplatnené aj cesty I. triedy tak budú mýtne rampy na vjazde a výjazde z každého mesta a dediny. Keď v budúcnosti sa majú spoplatniť všetky cesty a aj v mestách tak je to ťažko riešiteľné a nechcem si predstavovať ohromne množstvo mýtnych brán na každom kroku. Odhad režijných nákladov tiež nevyznieva optimisticky. Je to podstatne vyššie než u diaľničnej známky a pravdepodobne v závislosti na hustote siete, môže prekonať aj talianskych 50 percent.

5, elektronické mýto s aktívnou palubnou jednotkou.
Je to nový a tiež používaný trend. Aktívna, inteligentná palubná jednotka je drahšia ako pasívna aj ej cena je v rádoch tisíc Sk. Jej činnosť spočíva v tom, že obsahuje aj prijímač GPS signálov z ktorých sa vypočítava aktuálna poloha s presnosťou na jednotky metrov a následne sa zaznamenáva odjazdená trasa. V stanovenom intervale alebo na stanovených miestach, odovzdáva palubná jednotka informácie pozemnej jednotke. Taktiež táto jednotka odpovedá na identifikáciu ako pasívna jednotka. Aktívna jednotka môže mať v sebe mať zabudované aj ďalšie funkcie v súvislosti  s poskytovaním dopravných informácii, alarmu, volania o pomoc a podobne. Komunikácia s pevnou jednotkou je zabezpečená v kontrolných bodoch rádiom alebo infra. Pritom cez GSM je komunikácia zabezpečená hocikde. Platba je tak ako v predchádzajúcom prípade na základe faktúry za určité obdobie.
Výhod je viacero. Umožňuje platiť len za skutočne odjazdenú konkrétnu trasu. Má všetky výhody predchádzajúceho systému vrátane spôsobov kontroly. Dokáže bez siete mýtnych brán rozlišovať jazdu po diaľnici, mimo diaľnice a v mestách s presnosťou až na konkrétnu cestu. Možnosti ktoré má tento systém ponúka je viac, napríklad dokáže kontrolovať aj rýchlosť vozidla bezpečnostné prestávky atd. Dokonca môže pomocou nej byť vyplácané odškodné za dopravnú zápchu, čo pri iných systémoch neprichádza v úvahu.
Existujú aj nevýhody. Cena aktívnej inteligentnej palubnej jednotky je podstatne vyššia a záleží od služieb ktoré vie poskytovať, je potrebne aby mala trvalé pripojenie k zdroju napätia, vyžaduje buď inštaláciu antény alebo mať nepokovené predné sklo, ktoré nebráni príjem družicových signálov. Tento problém je vypuklý najmä v prípade zahraničných vodičov, ktorý prechádzajú Slovenskom len výnimočne. Ideálne by bolo keby takýto systém sa rozšíril v rámci celej Európy a jednotlivé štáty by si navzájom akceptovali palubné jednotky, pripadne by sa montovali do vozidiel ako štandard. V prípade ciest, ktoré sú blízko seba (medzera medzi cestami je menšia ako 10 metrov) a majú vzájomne prepojenie v dvoch a viacerých miestach,  tak v takom prípade satelitný systém zlyháva v tom, že nie je schopný bezpečne rozoznať ktorou cestou vozidlo ide, preto je v takýchto miestach potrebný pomocný kontrolný bod, môže ale nemusí sa podobať na mýtnu bránu.

6, Elektronická diaľničná známka
Čítate dobre elektronická diaľničná známka. Táto známka sa nelepí na sklo a vo fyzickej forme neexistuje. Funguje to nasledovne. prevádzkovateľ diaľničnej siete má web kde si záujemca určí obdobie odkedy dokedy chce jazdiť po diaľnici, zadá svoje evidenčné číslo vozidla a on-line zaplatí.  Následne sa údaje zapíšu do databázy vozidiel zo zaplatenou diaľničnou nálepkou. Nie nejde o sci-fi takáto služba funguje napríklad aj v susednom Maďarsku (www.ppo.hu).
Tento systém má veľké množstvo výhod. Mimoriadne nízka réžia. Žiadna palubná jednotka, žiadne mýtne brány. Platiť možno nielen cez web ale aj terminály, mobil atd. Nie je problém spraviť elektronické nálepky aj na niekoľko hodín alebo hocijako dlhú dobu.  Kontroly sú najjednoduchšie, kontrolujú sa evidenčné čísla vozidiel a porovnávajú s aktuálnou databázou.
Nevýhody – nejako si neviem spomenúť ale predsa tento systém jednu má, neplatí sa za konkrétnu jazdu ale paušálne za ľubovoľné použitie diaľnice počas zaplateného obdobia.

7, Elektronické objednávanie trasy.
Tento systém zatiaľ neexistuje, ale napadol ma dávnejšie a zrejme nielen mňa. Je to v podstate to iste ako elektronická diaľničná nálepka, s tým rozdielom, že  vodič nahlasuje jazdu z miesta A do miesta B po definovanej trase. V prípade potreby by bolo možne jazdu aj vystornovať alebo presunúť na inú trasu.
Výhody sú v mimoriadne nízkej réžii, jednoduchých kontrolách na cestách, navyše štatistika z objednávania trás môže slúžiť aj k riadeniu dopravy.
Nevýhody sa tiež nájdu. Možno niekto bude namietať, že vodič v meste predsa nevie vždy určiť trasu ktorou pôjde a preto nevie si elektronickým spôsobom  objednať trasu. Áno to je pravda, ale dá sa cele mesto zahrnúť pod samostatnú položku.

Technické úskalia riešenie výberu mýta na Slovensku:
Na Slovensku sa momentálne platí za používanie diaľnic, rýchlostných komunikácii a ciest prvej triedy (pre vozidla nad 3,5 tony) diaľničnými nálepkami. Vedenie štátu rozhodlo, že sa zavedie elektronické mýto. Vo výbere sú dve možnosti: príklad 4 -  systém mýtnych brán s pasívnou palubnou jednotkou, známy pod označením mikrovlnný systém a príklad 5, systém s inteligentnou palubnou jednotkou, pre ktorý sa používa označenie satelitný systém, prípadne ich kombinácia. O iných systémoch sa neuvažuje. Keď sa stanovovala stratégia,  tak systém elektronickej diaľničnej nálepky a systém elektronického objednávania trasy, ešte nebol známy.

Vráťme sa k tomu z čoho sa vyberá. Systém mýtnych brán za použitia pasívnej palubnej jednotky je jednoducho použiteľný na diaľniciach a rýchlostných komunikáciách, ale v momente keď chceme spoplatniť aj všetky cesty prvej triedy, tak je nepoužiteľný pre nutnosť výstavby obrovského poctu mýtnych brán.

Ak majú byť spoplatnené aj cesty prvej triedy s perspektívou rozširovania aj na osobné autá a ďalšie cesty, tak vychádza lepšie satelitný systém. Je to vidieť z nasledujúcich obrázkov, ktoré porovnávajú rôzne modely rozmiestňovania diaľničných brán a satelitný systém.


Obr. 1. Čierna farba predstavuje diaľnicu cez územie Slovenska rozdelenú odbočkami na štyri úseky ABCD. Modrá farba predstavuje vjazdy a výjazdy z diaľnice a sieť ciest mimo diaľnice. Červené úsečky sú mýtne brány. Červené krúžky sú kontrolné body satelitného systému.
Model  1 predstavuje stavbu diaľničných brán priamo na diaľnici. Ide o najúspornejší model diaľničných brán. Ak diaľničná brána zachytí vozidlo tak sa platí  príslušný úsek diaľnice v strede ktorého sa brána nachádza.
Model 2 predstavuje stavbu diaľničných brán na vjazde a výjazde z diaľnice. Ale aj tak na vstupe a výstupe zo Slovenska musí byť diaľničná brána na diaľnici. Platí sa úsek medzi dvomi bodmi zachytenia vozidla.
Model 3 predstavuje prípad použitia satelitného systému, kde stačia kontrolné body povedľa diaľnice na vstupe a výstupe zo Slovenska a v problematických miestach.

 
Obr. 2. Tu je všetko tak isto ako v predchádzajúcom obrázku, ale príklad počíta sa aj so spoplatnením ciest mimo diaľnice, čo má za následok veľký nárast počtu mýtnych brán pri modeli 1 a o niečo menší pri modeli 2. V prípade satelitného systému nedochádza k zmene a model 3 je v oboch príkladoch rovaný.

Záver:

Hoci najviac sa mi páči použitie ročnej diaľničnej nálepky (aj elektronickej) a v zahraničí niekoľkodennej, viem,  že sú obrovské finančné tlaky na zavedenie elektronického mýta. Odôvodnené tlaky považujem od Národnej diaľničnej spoločnosti, Slovenskej správy ciest, prípadne od obcí, kde výsledkom zavedenia elektronického mýta je sprehľadnenie finančných tokov a poplatky by končili u toho, kto sa o komunikáciu stará. Bohužiaľ oveľa väčšie tlaky sú od spoločností dodávajúce a prevádzkujúce mýtny systém. Veď si stačí predstaviť len  percento z objemu peňazí zaplatených na diaľničných poplatkoch. Keď sa už rozhoduje, medzi možnosťou 4 a 5,  (bez uvažovania o možnosti 6 a 7) nech sa vyberá podľa kvality a perspektívy rozvoja systému v budúcnosti.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Sulík zasa berie Matovičovi hračku

Premiér sa vyhráža zatváraním a otvára maturitné ročníky.

Minúta po minúte: Sulík svoj plán predloží najskôr pandemickej komisii

Cez víkend sa dalo otestovať vyše 110-tisíc ľudí.


Už ste čítali?