Ako som prepadol banku

Autor: Jozef Drahovský | 13.10.2007 o 13:58 | Karma článku: 17,37 | Prečítané:  9425x

Začalo to celkom nevinne. Na internete som si vyhliadol banku. Zavolal do jej callcentra a prejavil záujem  o istú, nie malú sumu peňazí. Telefonát bol prepojený do pobočky, ktorá mi svojou polohou najviac vyhovovala. Bola kúsok od Obchodnej ulice v centre Bratislavy. Po asi päť minútovom telefonáte som sa s vedúcou pobočky (možno expozitúry) dohodol na osobnej návšteve s tým, že nachystá všetko, o čo som prejavil záujem.

Do banky som išiel peši. Žiadne auto s komplicom a naštartovaným motorom. Miestnosť pre klientov mala obdĺžnikový pôdorys a bola na prízemí budovy, vchádzalo sa do nej cez malú halu a sklenené dvere. Vedúca sedela za stolom v opačnom rohu ako bol vchod. Pred ňou boli stoly ďalších pracovníkov. Na ich krajoch boli stoličky pre klientov. Pokladňa sa nachádzala kúsok od stola vedúcej vo vedľajšom rohu miestnosti za nepriestrelným sklom.

V banke bol bežný ruch, niekoľko ľudí čakalo pred pokladňou, ktorá bola súčasne aj zmenárňou. Ďalší klienti sedeli za stolmi pracovníkov banky a vybavovali svoje záležitosti.

Vedúca ma privítala a usadila pri svojom stole. Bol som ako ostatní klienti otočený chrbtom k stredu miestnosti. Začali sme rokovať o podmienkach poskytnutia hypotekárneho úveru. Zaujímala ma výška úrokov, spôsob ručenia a splácania, možnosť predčasného splatenia a množstvo ďalších veci, ktoré zaujímajú klienta ktorý si vybavuje hypotéku.

Ale odrazu som si všimol, že v banke zostalo nezvyčajne ticho. Okrem môjho hlasu a hlasu vedúcej, by bolo počuť aj špendlík spadnúť. Nielen klienti, ale aj pracovníci od stolov pred vedúcou zmizli. Otočil som sa k pokladne a pokladníčka ako aj klienti pred pokladňou boli preč.

Pozrel som sa smerom k vchodu a cez sklenené dvere som zazrel osobu zo zbraňou v ruke. Začal mi stúpať adrenalín. Vtedy som si uvedomil, že už chvíľu  niekto za mňou stojí a počuteľne dýcha. Bol to vysoký svalnatý muž v čiernom oblečení v nepriestrelnej veste a so zbraňou, odhadujem, že s brokovnicou akú používajú kukláči. Stál rozhodne tak, že mu nerobilo problém okamžite strieľať.

Adrenalín dosiahol poriadnu hodnotu. Vtedy si vedúca, ktorá práve dopočítala výšku a dobu splácania úveru, všimla, že som sa otočil a pravdepodobne aj zbledol. Aj ona sa porozhliadla po miestnosti a keď sa pozerala na ozbrojenca so zbraňou, tak on prehovoril: „Máme hlásené prepadnutie banky, oznámené skrytým poplachom.“ Vtedy som si uvedomil, že som jediný cudzí človek v banke. Odhadoval som, že vedúca nechtiac nohou stlačila poplašné tlačidlo pod jej stolom. Napadlo ma jediné, že sa nesmiem pohnúť.

Nastala nekonečná chvíľa ticha a čakania. Cítil som, že čas zastal, ale v skutočnosti to bolo len na jedno nadýchnutie vedúcej, ktorá povedala: „Veď sme vám oznámili, že dnes tu máme servisnú firmu, ktorá robí údržbu na poplašnom zariadení.“

Vtedy ozbrojenec zložil zbraň a povedal niečo vo význame, to sa podarilo. Dal pokyn kolegovi pri dverách, že je všetko v poriadku. Pracovníci banky aj klienti sa vrátili k stolom a činnosť banky pokračovala ďalej, ako by sa nič nestalo.

Vedúca sa mi veľmi ospravedlňovala, ponúkla kávu aj minerálku. Pri zápise do knihy o falošnom poplachu, ktorý podpisovala,  som sa dozvedel, že v centrále ochrany objektov, pri výmene služby, nedošlo k odovzdaniu informácie, že dnes bude v tejto banke údržba a testovanie poplašného zariadenia a tak vyrazili naostro.

Nakoniec som si hypotéku v tejto banke nezobral. Nie z titulu tohto zážitku, ale preto, že neposkytovali možnosť predčasného splatenia úveru.

Táto príhoda sa mi stala asi pred dvomi rokmi. Prečo o nej píšem až dnes? Lebo až teraz som si uvedomil všetky súvislosti a profesionálne konanie výjazdovej jednotky. Bez sirén prišli do banky. Z banky v tichosti vytiahli klientov a zamestnancov. Podozrivého, teda mňa si nechali nakoniec. Zaujali také postavenie, pri ktorom mohli strieľať, ale nestrieľali, ani nezaútočili. Namiesto toho počúvali, o čom sa s pracovníčkou banky rozprávam a podľa toho konali.

Uvedomil som si to na základe prečítania článku: Policajti zranili sprejera, aj keď mal povolenie, v ktorom sa uvádza: „Polícia nemohla bez povšimnutia prejsť okolo niekoho, kto sprejuje stenu. V snahe predísť protiprávnemu konaniu sa policajti rozhodli zakročiť a pri zákroku došlo k ľahkému zraneniu sprejera“

Z odstupom času hodnotím zážitok z banky tak, že som mal veľké šťastie. Nechce sa mi ani predstaviť, ako by sa skončila situácia v banke, keby išiel okolo práve policajt od sprejera, ktorý by najprv konal a až potom sa pýtal.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Tomáša Prokopčáka

Jedna zlá a dve dobré správy o novej vakcíne

Očkovanie je jeden z najúžasnejších objavov ľudstva.


Už ste čítali?