Keď človek schytá veľkú dávku stresu

Autor: Jozef Drahovský | 12.11.2007 o 23:55 | (upravené 1.1.2011 o 18:56) Karma článku: 11,17 | Prečítané:  3665x

Tento článok sa mi nepíše ľahko, lebo v priebehu predchádzajúceho mesiaca, najmä týždňa a teraz aj hodín, som schytal viacej veľkých dávok stresu. Už dávno som si zvykol, že môj život nie je jednotvárny, každý deň je výnimočný a už si nepamätám ako vyzerá taký obyčajný deň, keď sa ráno ide do práce a po odpracovaní 8,5 hodiny v pohodovom tempe, sa z práce vracia, aby mohol nasledovať relax, šport, kultúra a večer s rodinou.

To, že rodičia dokážu poriadne vytočiť svoje deti, ste si mohli prečítať dávnejšie, ale to bolo príjemné vytočenie. Horšie bolo, keď mi zavolali z Priora, že tam, na pohyblivých schodoch mama spadla, lebo som vedel, že pri dlhších prechádzkach používa barlu pre problémy s ľavou nohou. Volali mi hneď, keď jej poskytli prvú pomoc a zavolali záchranku.

Mesiac s fixáciou pravej ruky prebiehal celkom dobre až na niekoľko výjazdov, keď mame bolo zle alebo niečo potrebovala, čo spraviť s jednou rukou nedokázala. Situácia sa veľmi zlepšila, keď sme mame vybavili ošetrovateľku, ktorá počas dňa ju prišla navštíviť a pomôcť.

Keď po mesiaci dali mame dole fixáciu pravej ruky, pre ktorú sa nemohla ani podpísať, viď príhoda s platobnou kartou, vyzeralo to, že sa všetko dá do poriadku a zabehaných koľají, ale opak je pravdou.

Hneď pri prvej návšteve rehabilitácie na poliklinike v Piešťanoch na chodbe pred výťahom, mama spadla a zlomila si ľavú ruku. Bohužiaľ na poliklinike, keď má niekto úraz, tak nezavolajú príbuzným, a nezavolajú ani záchranku. Nechajú ho tak, nanajvýš mu odporučia, aby zašiel na iný koniec mesta do nemocnice na chirurgiu. Našťastie sa nad mamou niekto zľutoval a sanitka ju zaviezla domov. Mama si ruku obviazala tlakovým obväzom a zavolala mi, čo sa stalo. Prisľúbil som, že dokončím rozrobenú prácu a prídem za ňou. Lenže....

Bol som práve na odchode z domu, keď mi volali susedia, že mama volá o pomoc, spadla a nemôže sa postaviť a len sa na chrbte doplazila k dverám. Bohužiaľ dvere boli zamknuté a kľúče v bunde. S jednou rukou nerozcvičenou po zlomenine a druhou dnes zlomenou, nemala silu strhnúť bundu, dostať sa ku kľúčom.

Ihneď som nasadol do auta a išiel do Piešťan. Lenže autom som sa dostal do zápchy na Bratislavskom obchvate. Počas posúvania sa v zápche som mobilom požiadal o pomoc políciu na čísle 158. Zdvihlo to operačné pracovisko v Bratislave. Kým sa mi podarilo vysvetliť, že pomoc nepotrebujem v Bratislave ale v Piešťanoch, tak ma 3x prepojili. Tam som zase vysvetľoval, že potrebujem v prvom rade pomoc polície a kľúčovej služby a že zdravotníci prídu na rad až potom, keď sa k mame dostanú. Našťastie službukonajúci policajt to rýchlo pochopil a vyslal hliadku. Vtedy som si spomenul, že kľúč má ešte aj opatrovateľa a tak som zavolal aj jej.

Cesta do Piešťan bola nekonečne pomalá. Počasie bolo hrozné. Silne pršalo, na diaľnici  bolo veľa vody a ešte viac áut.  V oboch jazdných pruhoch sa autá doslova vliekli. Keď ľavý pruh išiel 90 km/hod tak išiel rýchlo. Navyše za výjazdom z diaľnice v Piešťanoch boli dve nehody. Cesta mi trvala viac ako hodinu.

Keď som prišiel do Piešťan, práve odišla polícia. Ako som sa dozvedel, prišli odrazu aj s opatrovateľkou, ktorá bola našťastie neďaleko a nebola potreba odvŕtať zámok. Policajti mamu opatrne zodvihli, odniesli na posteľ a ďalej sa o ňu postarala opatrovateľka. Keď som prišiel už mama bola oblečená do nemocnice.

Zaviezol som ju autom. Na vrátnici som si požičal invalidný vozík a ním som zaviezol mamu na chirurgickú pohotovosť, röntgen a naspäť. Verdikt znel: zlomenina v zápästí a sadra na ľavú ruku na 4 týždne.

Prvú noc som sa staral o mamu ja. Ráno to už bolo lepšie, ale aj tak som začal vybavovať celodennú starostlivosť. Bohužiaľ opatrovateľské domy a podobné služby sú obsadené. Keď sa mama naučila sama vstať aj sadnúť, tak som sa nechal uhovoriť a išiel do práce.

Keďže sa večer situácia zopakovala, mame sa zakrútila hlava, sadla si na zem a nedokázala vstať, našťastie mi dokázala zavolať, tak som zavolal opatrovateľke, aby jej znova mimoriadne pomohla.

Nasledujúci deň v piatok, po konzultáciách s obvodnou lekárkou, bola mama prijatá na interné oddelenie nemocnice v Piešťanoch Nemocnica Alexandra Wintera n.o. Piešťany www.nemocnicapiestany.sk s cieľom zistiť, prečo sa jej občas zakrúti hlava a stratí rovnováhu.

Bol som upozornený, že podľa nejakých predpisov môže byť pacient na internom oddelení len niekoľko dní (okolo týždňa), potom musí ísť odtiaľ preč bez ohľadu na to či je alebo nie je doliečený.

Predpokladal som, že mamu vyšetria, poliečia a bude v poriadku, tak ako som dúfal, keď je dali dole fixáciu pravej ruky, ale opak je pravdou.

V piatok jej spravili základne vyšetrenia. Dostala infúzie a lieky. V sobotu som ju bol pozrieť, spravil nákup, dal uvariť kávu, očistiť ovocie, ostrihať nechty. V pondelok mali vyšetrenia pokračovať.

Bohužiaľ z nedele na pondelok sa mama šmykla na mokrej podlahe wc v nemocnici a nešťastne spadla, tak že, si spôsobila vážnu zlomeninu pravej nohy.

Následne bola prevezená z Piešťan do Fakultnej nemocnice Trnava www.fntt.sk

Nebyť toho, že som sa dohodol s opatrovateľkou, že v pondelok zájde za mamou a donesie jej čo potrebuje, nedozvedel by som sa, že sa niečo stalo. Opatrovateľka prišla do nemocnice a mama nikde. Povedali jej, že bola prevezená do Trnavy na traumatológiu.

Pritom na internom v Piešťanoch mali moje telefónne číslo a doteraz nechápem, prečo mi nezavolali. Obyčajná súkromná organizácia ako je Prior Piešťany dokáže informovať rodinných príslušníkov, keď sa niečo stane náhodnému kupujúcemu. Bohužiaľ nemocnica v Piešťanoch, to nedokáže ani vtedy, keď sa niečo mimoriadne stane tam hospitalizovanému pacientovi a má oficiálne všetky údaje!

Zavolal som do nemocnice v Trnave. Prepojili ma na traumatológiu a potvrdili, že tam mama leží. Ihneď som sadol do auta a išiel za ňou. Pršalo tak, ako keď dom išiel v stredu do Piešťan, našťastie nebolo toľko áut a dopravné nehody.

Mama bola pri vedomí a v kľude. Ležala a dostávala infúziu s liekmi proti bolesti. Pravú nohu ma v sadre až po stehno. Je pripravovaná na operáciu.

Podľa vyjadrenia sestričiek (doktora sa mi nepodarilo zohnať, bol už na operačke) majú ju dnes 12.11.2007 vo večerných až nočných hodinách operovať.

Zajtra pôjdem za ňou znovu a priebežne budem písať ďalšie články na tému Slovenské zdravotníctvo v priamom prenose. Dúfam, že budú optimistickejšie.

Poprosím čitateľov o strpenie, nakoľko momentálne nemám síl venovať sa článkom o doprave a ani točiť nové TV príspevky. To čo bude zverejnené bolo natočené minulý týždeň a dávnejšie.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Petra Schutza

Vzťahový nadštandard Slovenska a Česka čakajú vážne strestesty

Obnovenie virtuality hranice je isteže fajn a krásne.


Už ste čítali?