Autonómne jazdiace autá už aj na Slovensku

Autor: Jozef Drahovský | 27.10.2016 o 9:45 | Karma článku: 3,29 | Prečítané:  908x

Či sa nám to páči alebo nie samojazdiace autá začínajú byť reálne aj na našich cestách. Je to oblasť, ktorá zase predbehla legislatívu.

Prvý krát som sedel vo vozidle s autonómnymi riadením počas testovania vo Viedni pred mnohými rokmi. Vtedy vozidlo samé dokázalo akurát pred prekážkou núdzovo zabrzdiť a zaparkovať. Pri parkovaní bolo potrebné prechádzať okolo zaparkovaných vozidiel a hľadať voľne miesto. Keď elektronika na základe informácií z bočnej kamery oznámila, že sa vozidlo do medzery zmestí, tak stačilo stlačiť tlačidlo zaparkuj.

Hoci vozidlo zaparkovalo perfektne, bez francúzskeho ťuknutia vodidiel pred a za ním, tak pocit z autonómnej činnosti, keď vozidlo samé zaradí spiatočnú rýchlosť a najmä, že točilo volantom bol veľmi zvláštny. O to intenzívnejší zvláštny pocit je, keď sa vozidlo riadi samé pri cestovnej rýchlosti. Ale dá sa na to zvyknúť oveľa rýchlejšie než si človek myslí. Dnes je viac či menej autonómnymi systémami vybavené každé lepšie vozidlo už priamo od výrobcu. Stačí si pri kúpe objednať príslušnú výbavu.

Autonómne jazdiace vozidlá sú založené na zužitkovaní umelej inteligencie na rôznych stupňoch vývoja. Pri posudzovaní vozidiel s autonómnymi systémami som si vytvoril dve základné kategórie hodnotenia. Prvé hodnotenie je z pohľadu umelej inteligencie, druhé hodnotenie je z pohľadu riadenia vozidla a to všetko má výsledný vplyv na bezpečnosti cestnej premávky.

Hodnotenie z pohľadu umelej inteligencie:

1, Elementárna úroveň.
Táto úroveň sa dosahuje prepojením adaptívneho tempomatu a aktívneho asistenta jazdy v jazdnom pruhu, s ovládaním rýchlosti a smeru vozidla. Funguje to nasledovne. Idete napríklad po diaľnici a zapnete adaptívny tempomat. Vtedy vozidlo udržuje vašu rýchlosť a radar meria vzdialenosť od predchádzajúceho vozidla. Ak zbadá predchádzajúce vozidlo, tak upraví svoju rýchlosť tak, aby bola udržovaná bezpečná vzdialenosť medzi vozidlami a v prípade stojacej prekážky aby včas zastavilo. Asistent jazdy v jazdnom pruhu kamerou pozerá pred seba a hľadá namaľované čiary, okraj vozovky, zvodidlá. Na základe výsledku spracovania obrazu krúti volantom tak, aby vozidlo neopustilo svoj jazdný pruh.   Ak elektronika si nevie poradiť tak upozorni na to vodiča. Táto elementárna úroveň umelej inteligencie vyžaduje aby vodič stále sedel za volantom a bol schopný hockedy prevziať riadenie vozidla, napríklad keď príde vozidlo do križovatky, alebo k priechodu pre chodcov.

2, Stredná úroveň.
Stredná úroveň autonómneho riadenia funguje tak v princípe ako elementárna úroveň, ale je doplnená ešte o 3D kamerový scan okolia vozidla. Na základe týchto informácii má systém predstavu aj o okolí cesty a to najmä križovatiek. Analyzuje dopravné značenie, signály na semaforoch, chodcov, rozhoduje sa kadiaľ pôjde a podobne. Na základe toho vie dávať aj prednosť v jazde. Ale aj tu môže vozidlo požiadať vodiča aby prevzal riadenie. V závislosti od stupňa umelej inteligencie, záleží čo všetko takéto vozidlo zvládne. Táto kategória je veľmi široká a je to preto, že umelá inteligencia len zatiaľ len veľmi pomaly získava skúsenosti. Naučiť ju rešpektovať dopravné značky a semafory nie je až taký problém, ako naučiť ju rešpektovať policajta riadiaceho križovatku. O špecifickom dopravnom značení na Slovensku a niektorých krajinách ani nehovorím. Niekedy má umelá inteligencia úplne iné rozhodnutia ako človek vodič. Napríklad letiacu loptu odignoruje lebo má prepočítané, že sa s ňou nestretne, ale vodič človek na základe životných skúsenosti vie, že za letiacou loptou s veľkou pravdepodobnosťou pobeží nejaké dieťa a musí pribrzdiť aby nedošlo k zrážke.

3, Komplexná úroveň.
Tu by malo byť možné z umelou inteligenciou v aute sa rozprávať ako s osobnosťou a preberanie riadenia vozidla človekom nie je nutné, respektíve sa s nim nepočíta.  Lenže na tejto úrovni zatiaľ nie sme.
 

Hodnotenie z pohľadu riadenia vozidla:

1, Pasívne autonómne systémy pre podporu vodiča.
Vo veľa vozidlách je viacero pasívnych systémov. Vyznačujú sa tým, že kontrolujú jazdu a správanie vodiča.  Napríklad pasívny asistent jazdy v jazdných pruhoch, keď zbadá že vozidlo opúšťa jazdný pruh bez toho aby vodič dal smerovým svetlom príslušnú informáciu, tak začne triasť volantom a vydávať zvukové signály. To iste pri nedodržaní bezpečnej vzdialenosti od predchádzajúceho vozidla, alebo pri prekročení maximálnej povolenej rýchlosti.  Všetky tieto systémy sú pasívne, vždy len upozornia vodiča a on musí konať. Takýto systém môže zistiť, že vodič si potrebuje odpočinúť, ale nemôže prevziať riadenie a zájsť na najbližšie odpočívadlo a objednať vodičovi kávu. Môže ho len upozorniť a rozhodnutie je len na vodičovi.

2, Aktívne autonómne systémy korigujúce nekonanie vodiča.
Tieto systémy snímajú to isté ako pasívne systémy, ale výstup nie je len v informovaní vodiča, ale ak vodič nereaguje, tak aktívne prevezmú riadenie vozidla. Ak vozidlo napríklad dobieha predchádzajúce vozidlo v kolóne tak pribrzdia. Ako vodič zaspal a vozidlo opúšťa jazdný pruh tak systém točí volantom za vodiča a udrží vozidlo v jazdnom pruhu. Ak vodič dlho nereaguje tak vozidlo samé zastane.

3, Vozidlo bez vodiča.
Toto je ideálny stav kam smejeme v budúcnosti, ale aj nočná mora pre viacerých vodičov. Zatiaľ  je takáto úroveň riadenia vozidla nedosiahnuteľná i keď už sú mestá s robotickými taxíkmi bez vodiča, ale tieto vozidla vedia jazdiť len po známej trase a s viacerými obmedzeniam. V každom prípade je tento trend vývoja nezadržateľný.

 

Hodnotenie z pohľadu bezpečnosti cestnej premávky:

Každý systém vozidla, ktorý upozorní vodiča na mimoriadnu situáciu je prínosom. Systém ktorý aj koriguje riadenie vozidla keď vodič zaspí alebo dostane infarkt a má ešte významnejší prínos pre bezpečnosť. Dnes takýchto vozidiel jazdí po slovenských cestách viacero. Lenže začínajú prichádzať aj vozidla, ktoré nielen korigujú nekonanie vodiča a po kratšej či dlhšej dobe vozidlo zastavia, ale aj také kde je možné tento režim zvoliť trvale, ako keby vodič vo vozidle nebol.
Problém je ten, že doterajšia umelá inteligencia vo vozidlách nedorástla na to, aby dokázala riešiť všetky štandardné, ale aj neštandardné situácie. Ak sa takéto vozidlo dostane do situácie, ktorú nedokáže riešiť a vodič nezasiahne, tak v lepšom prípade vozidlo zastaví a v horšom spôsobí škodovú udalosť a o nehodách s ublížením na zdraví si to ani nechcem predstavovať.
Pre znázornenie tejto problematiky som vypracoval nasledujúcu tabuľku:

 

Hodnotenie z pohľadu legislatívy:

Zákon o cestnej premávke zatiaľ so samojazdiacimi vozidlami neuvažuje. Síce som navrhoval zakomponovať to do neho už v roku 2009, ale vtedy na konferencii o Bezpečnosť dopravy na pozemných komunikáciách kde som mal prednášku o virtuálnych dopravných značkách, to mnohí prítomní považovali za sci-fi. Lenže toto vtedy sci-fi je dnes už realitou a legislatíva na Slovensku s touto realitou nepočíta. Stalo sa to čo sa stáva, že technológie predbehli skostnatené myslenie zákonodarcov.

 

Záver:

Na záver pripájam jedno aktuálne video, ktoré stojí za pozretie. Ide už o reálnu dopravu zhodou okolností obľúbeného nákladu. Skúste sa zamyslieť ako budete reagovať keď na ceste stretnete bezproblémovo jazdiaci kamión a za volantom nikto nesedí. Zaujímavá bude aj reakcia policajtov, ktorí pri pravidelnej kontrole zastavia kamión s cieľom dať vodičovi fúkať a skontrolovať dodržiavanie odpočinku, pričom zistia, že za volantom nikto nesedí a dvaja oprávnení vodiči spokojne spia.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Španielska polícia zastavila druhý útok, zabila päť útočníkov

O útok sa pokúsili v pobrežnom mestečku Cambrils južne od Barcelony.

SVET

Teroristi zaútočili v Barcelone, zahynulo najmenej 13 ľudí

Dodávka vrazila do davu ľudí v centre mesta. K útoku sa prihlásil Islamský štát.


Už ste čítali?