Učiteľ s veľkým U a jeho spôsob známkovania

Autor: Jozef Drahovský | 15.4.2006 o 17:45 | Karma článku: 13,89 | Prečítané:  8814x

Skúsenosti s učiteľmi mám väčšinou zlé, alebo neutrálne, než dobré a môj názor na väčšinu učiteľov je odrazom týchto skúsenosti. Ale poznám aj taký učiteľov, ktorých radím do kategórie učiteľ s veľkým U. V súvislosti so zbytočnou tragédiou, keď si 10 ročných chlapec strelil so zbraňou do hlavy, po tom, čo v škole dostal 7 pätiek, dovolím si opísať rozumnú metódu známkovania a odporúčam ju, ako vzor pre ostatných učiteľov, vrátane spôsobu tvorby maturitných otázok. Systém tohto učiteľa je jednoduchý a spravodlivý.

Na odborný predmet, sme dostali nového učiteľa. Bol to pán okolo päťdesiatky. Hneď prvú hodinu prikázal nový zošit, s tým, že na niekoľkých prvých stranách bude nakreslená tabuľka. Nechápali sme význam puntičkárskych spôsobov a nadávali, čo to za zbytočnosť chce. Ďalšiu hodinu diktoval texty do tejto tabuľky. Teraz viem, že to nebol hocaký text, ale mal veľmi dobre prepracované celoročné učivo do kapitol, kde každá kapitola mala svoj riadok v tabuľke a súčastne bola otázkou.

Význam tejto tabuľky, sme pochopili až po dvoch mesiacoch, keď, si prvý žiak chcel opraviť zlu známku. Učiteľ povedal, že tu pätku dostal z otázky číslo 6. Položil otázku znova a nechal žiaka odpovedať. Ten bol najprv zaskočený, že nedostal otázku z nového učiva, ale rozbehol sa a odpovedal na jednotku. Učiteľ ho pochválil a potom sa stalo to, za čo hod dodnes obdivujem. Vymazal starú známku zo skúšanej otázky a nahradil ju novou známkou. Čiže u kapitoly 6 bola známka 5 prečiarknutá na nahradená 1. V triede to zašumelo a začali padať otázky typu, to si môžem prísť opraviť aj dvojku? Z odpovede sme pochopili celý systém známkovania. Kto chcel mohol si opraviť známku z hocktorej otázky a aj viac raz, každému predchádzajúci známku preškrtol a zapísal novú. Zároveň pri oprave, každý dostal aspoň jednu ďalšiu otázku, a odpovede boli známkované samostatne.

Keď sme namietali, že pri oprave by nemal dávať aj iné otázky, tak s úsmevom vysvetlil. Že aj on bol žiakom a vie, že keby skúšal len to, čo si žiak chce opraviť, tak by sa ostatné neučil.

Bol to jediný učiteľ, ktorého známkovanie skutočné odrážalo vedomosti žiakov. Tento spôsob odporúčam všetkým pedagógom ako vzor, vrátane maturít. Napríklad zadanie na koncoročnú písomku nemohlo uniknúť tak, ako tohoročné maturitné otázky. Na začiatku písomky nadiktoval čísla otázok. Text k nim bol už známy z tabuľky.

Ako žiaci, sme si na tento spôsob známkovania zvykli veľmi rýchlo. Učiteľ mal len dvoch kritikov. Jedením bola učiteľka iného predmetu, ktorá ho neznášala, zrejme preto, že keď mala zlú náladu, dokázala behom hodiny rozdať aj viac ako desať pätiek, napríklad za nezabalené zošity ap. Druhým kritikom, bol jeden z rodičov, ktorému sa nepáčilo, že žiak má zoznam všetkého, čo ma vedieť a ak sa podľa neho učí, tak ho učiteľ nemôže prekvapiť a tým učiteľ stráca autoritu.

Na adresu kritikov len toľko. Učiteľka, ktorá ho kritizovala, by zrejme dostala infarkt, keby viacero žiakov, čo dostalo päťku za nezabelený zošit. Došlo na druhy deň zo zabaleným zošitom a žiadalo opraviť päťky na jednotky. Ten rodič, mal na dnešnú dobu nesprávny postoj k učiteľom. Učiteľ nemá byť niekým nadradením, ktorý neposkytne všetky potrebné informácie a potom pri skúšaní, si zakladá na tom, že vie viac a nikto sa mu nevyrovná.

Som si vedomý, že spracovanie učiva do ucelených kapitol, si vyžaduje náročnú prípravu. Nedá sa to spraviť za 5 minúť pred vyučovaním a ani za jednu sobotu, nedeľu. Pri niektorých predmetoch, ako napríklad matematika, je to ešte náročnejšie o množstvo vzorových príkladov a spôsobu generovania východiskových hodnôt.

Ale je to veľmi záslužná práca. Pre žiakov, nie sú to len otázky na skúšku, ale aj vodítko pri učení. Našťastie dnešná internetová doba v takejto príprave učiteľom praje. Elektronické spravovanie učiva a známkovanie podľa jednotlivých kapitol, je oveľa jednoduchšie než v tých časoch. Navyše sú ďalšie neobmedzené možnosti, od dobrovoľného otestovania si vlastných vedomosti, až po interaktívnu výučbu. Stačí, ak učiteľ chce.

Najdôležitejšie je, že žiak nemá strach zo známkovania. Vie, že každú, zlú známku si môže opraviť, tak, že sa naučí, to čo nevedel. Dúfam, že v takom prípade, žiak nebude mať dôvod, ani po siedmych pätkách za jeden deň, siahnuť si na život, i keď v uvedenom prípade, to bol zrejme, vrchol ľadovca problémov.

Viac o tragédii v archíve TV JOJ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?