Dobre zvážte, ku komu si sadnete do auta

Autor: Jozef Drahovský | 21.6.2017 o 0:01 | Karma článku: 11,75 | Prečítané:  7497x

Väčšina ľudí nerieši otázku komu si sadnú do auta. Veď keď má auto, tak hádam jazdiť vie. Lenže viacerí za neriešenie tejto otázky zaplatili aj svojim životom.

Prvý krát som sa s týmto problémom stretol viac ako 10 rokov dozadu. Suseda s partiou sa nechala odviesť domov z dedinskej zábave svojim známym. Lenže ten sa chcel pochváliť rýchlou jazdou na novom aute, ktoré  si doviezol zo zahraničia. Rýchlu jazdu na ceste medzi dedinami nezvládol. Dostal šmyk a auto v rotácii narazilo zadnými dverami do stromu. Tí, ktorí sedeli na zadných sedadlách nehodu neprežili. Spolujazdec vodiča vypovedal, že dievča prosilo aby tak rýchlo nešiel, ale vodič ignoroval jeho prosbu.

Druhý krát to bola známa, ktorá mi rozprávala čo sa deň predtým u nich prihodilo. Jej syn a ďalší dvaja kamaráti bežne jazdili autom, ktoré si kúpili. Lenže vodič v obci, nie pri vysokej rýchlosti nezvládol riadenie. Pravým predným kolesom vyšiel na vyvýšený obrubník, čím sa auto prevrátilo na strechu a šúchalo sa po vozovke, až narazilo čelným sklom na druhý obrubník. Nikto v aute nebol pripútaní pri náraze a rozbití čelného skla všetci utrpeli úrazy. Jej syn vyviazol s niekoľkými štichmi na predlaktí a kolene, vodič bol na tom obdobne, ale tretí kamarát narazil hlavou do obrubníka a z hlavy a tváre sa mi valila krv. Práve tento pohľad a nemožnosť zastaviť hrôzostrašne vyzerajúce krvácanie spôsobili u jej syna šok. Problém bol ten, že vodič pil a veľa. Oni vedeli, že pil, ale mysleli si, že len málo. Práve spomalená reakcia vodiča bola príčina nehody. Nakoniec všetci prežili a zostali iba jazvy a dlhodobé traumy.  Odvtedy jej syn nesadne do auta, ktoré riadi niekto iný ako on.

Tretí krát to bolo už veľmi blízko, stalo sa to vo firme, ktorá dnes už neexistuje. S autom, v ktorom som sa deň predtým viezol, išli ďalší deň dvaja kolegovia a kolegyňa na služobnú cestu. Bola hmla a vodič si v pomerne veľkej rýchlosti nevšimol obmedzenie na diaľnice pri Hornej Strede. Vyleteli z diaľnice a skotúľali sa až dole na pole. Kolegyňu, ktorá sedela vzadu previezol vrtuľník  na operáciu do Bratislavy. Kolegovia skončili len s modrinami.

Zaujímavé bolo správanie kolegyne keď po štvrť roku nastúpila do práce.  Razantne odmietla jazdiť na služobné cesty s niektorými ľuďmi z firmy, pokiaľ oni majú šoférovať. Vtedy som prvý krát pocítil to, že niekto sa zamýšľa pred jazdou s kým bude jazdiť a keď sa mu nepozdáva, tak do auta nenastúpi. Pritom to bola informatička a 80% svojej  práce  vykonávala u zákazníkov po celom Slovenku, Rakúsku a Českej republike. Musím povedať, že pri nej som si zvykol jazdiť pohodovo s predvídaním zmeny rýchlosti. Pre predstavu tak, že na prístrojovej doske máte pohár s vodou naplnený do polovice a nesmie sa z neho pri jazde vyliať.

Štvrtý prípad mám z médií. Cestujúci nasadli do linkového medzimestského autobusu a po čase volal jeden z nich mobilom na políciu, že vodič s nimi jazdí ako opitý. Policajná hliadka zastavila  autobus a podozrenie cestujúcich sa potvrdilo. Cestujúci mali šťastie, že si to všimli, zavolali mobilom políciu a polícia operatívne konala a vodič zastavil. Takže ani u profesionálnych vodičov na prvý pohľad netušíte, ku komu sadáte do auta alebo autobusu. To isté vám hrozí aj u taxi a obdobných služieb alebo aj pri autostope.

Dnes rezonuje vo verejnosti ďalší špecifický prípad. Partia išla autom, pričom vodič mal zákaz vedenia motorového vozidla. Či ostatní o tom vedeli a napriek tomu išli s nim autom to netuším. Podľa dostupných informácii, vodič odmietol zastaviť hliadke s majákom a pokúsil sa o únik. Spolujazdci žiadali vodiča aby zastavil, ale márne. Situácia sa skomplikoval tým, že vodič riskantnou jazdou ohrozoval iných účastníkov cestnej premávky a polícia začala na auto strieľať.

Nedokážem posúdiť či policajt strieľal oprávnenie alebo nie, na to sú iní. Za seba môžem povedať len to, že ak by nešlo o auto, ktoré má jednoznačne namierene do davu ľudí  (ako nedávne útoky), tak určite by som nestrieľal i keď prestrelenie pneumatiky je lákavé riešenie a v niektorých krajinách podľa dokumentov z policajných naháňačiek aj používane, tak predstavuje riziko nechceného zasiahnutia niekoho z posádky vozidla.

Pri streľbe z pištole na staticky terč mám osobný rekord 46 z 50, ale pri streľbe z idúceho vozidla na pneumatiku predchádzajúceho vozidla, hoci na rovnakú vzdialenosť  ako terč,  si bez adekvátneho tréningu netrúfnem ani odhadnúť, koľko krát by som trafil pneumatiku a koľko krát inú časť vozidla.

Podľa mňa v takýchto situáciách treba zvážiť, ktoré riziko je menšie, či zanechanie prenasledovania alebo prenasledovanie bez streľby, vrátane akceptovania prípadnej nehody s iným vozidlom, alebo streľba  s možnosťou zasiahnutia nezainteresovaných a podľa toho sa rozhodiť.

 

Zaver:
Keď sadáte niekomu do auta tak treba zvážiť okrem stavu vozidla, šoférskych schopností, rozhľadenosti, triezvosti, únave, aj postoj vodiča k polícii. Ak je to niekto, kto pred políciou z nejakého dôvodu bude unikať, tak významne vzrastá riziko nielen z dopravnej nehody, ale aj zo zasiahnutia strelnou zbraňou a to bez ohľadu na to či ju policajt použije oprávnene alebo nie. Keď sa vám vodič nepozdáva, tak radšej nenastúpiť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Historické fiaská aj rekordné úspechy. Česko má po voľbách víťazov i porazených

V novom českom parlamente zasadne deväť strán. Nie všetky sú so svojim výsledkom spokojné.

KOMENTÁRE

Balada o zrade, alebo bez Babiša to nepôjde

Andrej Babiš vyhral v premiérskom referende.

SVET

Politológ: České voľby? Fenomenálny úspech populizmu

Babiš vyhral, lebo kauzy prezentoval ako snahu o zničenie, tvrdí Miloš Gregor.


Už ste čítali?