Úmyselný skok pod kolesá, alebo čo môžu vodiči očakávať od chodcov

Autor: Jozef Drahovský | 5.5.2006 o 11:58 | Karma článku: 10,44 | Prečítané:  2948x

Zažil som, ako mladé dievča, priamo pred mnou, skočilo pod kolesa auta. Nie, nebol som vtedy vodičom, ale chodcom. Väčší počet prechodov pre chodcov prejdem ako vodič, ale zážitky v úlohe chodca, tiež stoja za to.

Stalo sa to v Bratislave, podvečer za dažda, v deň, keď Artmedia hrala jeden so svojich legendárnych zápasov. Ako chodec, som sa vybral od plavárne na pasienkoch do Polusu. Na ceste okolo Polusu stáli auta. Stali od výjazdu z garáží, až po semafor križovatky s Vajnorskou ulicou. Junácka ulica bola tiež upchatá, lebo tam na začiatku čakalo niekoľko áut, ktoré chceli odbočiť doľava.

Na semafore s Vajnorskou ulicou naskočila zelena, auta sa pohli a cesta až k výškovej budove, presne po prechod pre chodcov, sa vyprázdnila. Lenže cez prechod, stále, v kuse prechádzali chodci. Blížil sa čas vstupu na neďaleký, štadión tak prúd chodcov som odhadoval na poriadne dlho.

Tu nastal zaujímavý úkaz. Chodci sa zľutovali nad čakajúcimi vodičmi a prestali jednotlivo prechádzať cez prechod, čakali kým sa ich nazbiera viac.

Po právnej stránke sa začali riadiť Zákonom č. 315/1996 Z. z. z 20. septembra 1996 o premávke na pozemných komunikáciách. Konkrétne § 53 ods. (3) Chodci, ktorí prechádzajú cez priechod určený pre chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo, ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. (citácia celého paragrafu)

Konečne sa autá pohli, keď prechádzalo asi tretie auto, všimol som si dve postavy s kapucami, ktoré idú rýchlo, takmer v pokluse. Jedna z nich zastavila na chodníku vedľa mňa, ale druha bez akéhokoľvek pozretia sa vpravo alebo vľavo skočila na prechod pre chodcov, rovno pod prichádzajúce auto. Zamrazilo ma, už som mal predstavu ako to na mokrej vozovke dopadne. Našťastie vodič v aute bol veľmi duchaprítomný, asi niečo tušil. Podarilo sa mu ubrzdiť, hoci od zrazeniu chýbali len centimetre. Postava v kapuci si to nevšímala a pokračovala v ďalej.

Dobehol som ju a pýtal sa prečo to spravila. Pozrela sa na mňa, bola to pekná mlada žaba, tak vo veku 13 až 16 rokov. Odpovedala: veď chodci majú na prechodoch vždy prednosť. Vtedy dobehla aj ta druha postava, z ktorej sa vykľul jej kamarát. Ten dodal: ja jej to zakaždým hovorím, aby sa pozrela či nejdú autá, ale ona si nedá povedať a cez každý prechod takto chodí. Zalapal po dychu a zmohol sa len na jednu vetu: Chodec ma na prechode prednosť, ale pred vstupom naň je povinný presvedčiť sa, či tak môže spraviť, treba sa aspoň pozrieť doľava a doprava, či Vás niečo nezrazí. Na to dievčina odvetila: mne to jej jedno a pobrala sa preč. Chalan bezradne pokrčil plecami a pobral sa za ňou. Zostal som tam stáť v daždi a snažil sa zhlboka dýchať.

Odkaz pre mladú žabu, ak ešte žije. To isté platí pre ostatných chodcov, ktorý si myslia, že chodec má na prechode pre chodcov vždy prednosť. Chodci majú, okrem práv, aj povinnosti a keď vás pri takomto správaní zrazí auto, alebo vojdete medzi auto a prives, zboku skočíte do nákladného auta medzi prednú a zadnú nápravu, pripadne vás prejde húkajúca hasičská cisterna s viacero tonami vody a z vás ostane len fľak na ceste, tak nie vodič je na vine.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Prieskum preferencií: Prepad kotlebovcov pokračuje, Za ľudí poskočili nad čiaru

Pozrite si najnovší prieskum preferencií politických strán.

Komentár Zuzany Kepplovej

Očkovacia stratégia je dielo skazy

Strhla sa klasická východoeurópska lobovačka.


Už ste čítali?