Parkovanie pre angličáky

Autor: Jozef Drahovský | 21.5.2006 o 21:00 | Karma článku: 8,90 | Prečítané:  4242x

Dnes v nedeľu na oddychovú tému. Síce som mal rozhovor z firmou, ktorá v Karlovej Vsi obnovuje vodorovne dopravné značenie a obnovuje ho 1:1 aj s chybami. Ďalej telefonický rozhovor s dispečingom Národnej diaľničnej spoločnosti, aby operatívne zareagoval na zmenenú dopravnú situáciu v Bratislave. Ale nie o tom som chcel písať, veď je nedeľa a treba aspoň dnes, vyberať si odpočinkové témy. Tak sa vraciam naspäť k tomu, o čom som chcel písať - parkovanie pre angličáky.

Ako malý chlapec, som sa rád hrával z autíčkami. V tých dobách to boli plechové autíčka, neskôr plastové. Raz mi naši kúpili v Tuzexe celokovové autíčka, nazývane angličáky. Bol to angličák kamión, ktorý viezol menšie osobné autíčka. Radosť z týchto autíčok bola veľká. Neskôr k ním pribudla samostatná hra s názvom poznávame dopravne značky. Boli v nej maličké dopravné značky z bieleho plastu, pričom samotné vyobrazenie značky bolo z papierovej nálepky.

Keď som sa dohral, nechával som po sebe neporiadok ako každé dieťa. Na zemi zostal buldozér, lunochod, experimentálny model autíčka, ktoré v prípade kontaktu s prekážkou dokázalo ju samé obísť (hračka, ktorú vyrobil môj otec) a samozrejme angličáky a niekoľko väčších autíčok.

Keď naši mali nekonečného upratovania dosť, dostal som podmienku. Sprav si v izbe pre autíčka parkovisko. Tak aby sa tam všetky auta vošli a ešte nejaké miesto zostalo do rezervy. Pokiaľ nebude volné parkovacie miesto, tak sa nebude kupovať ďalšie autíčko. Netušil som, že táto veta sa stane základom filozofie spôsobu nakupovania áut v Japonsku. Ak napríklad v Tokiu nezískate potvrdenie o tom, že mate parkovacie miesto, nemôžu vám predať auto.

Doma nastalo budovanie parkoviska. V skrine na hračky sa vypratala spodná polica, spravil nájazd z drevenej krabice ovocia a rozmiestňovali sa autíčka, tak aby všetky vošli. Ale nezmestili sa. Vtedy ma napadla na ten vek netradičná myšlienka. Najväčšie auto, ktoré zaberalo nejakých 40 cm dĺžky, som sa rozhodol parkovať vonku na ulici, kde sú zaparkovane normálne autá.

Keď som otcovi vysvetli. ako mám parkovanie vyriešene, že všetky auta parkujú doma, okrem jedného, ktoré bude parkovať vonku pred činžiakom, tak sa zatváril veľmi zvláštne. Napokon som súhlas dostal. Vonku parkovať autíčko môžem, ale najprv tam musí byť osadená dopravná značka, že je tam zaparkovane moje auto, aby ho ostatní vodiči zbadali.

Teraz si predstavte chalana v druhej triede základnej školy, ktorý rozmýšľa, ako má taká dopravná značka vyzerať a ako takú značku pri ceste postaviť. Napadla ma spásonoská myšlienka, veď isto niekto takéto auto už parkuje a stačí zistiť, ako má značka vyzerať. Prešiel som cele mesto, ale žiadnu vyhovujúcu značku ako vzor som nenašiel. Po týždni bezvýsledného hľadania som niektoré autíčka preparkoval babke do rodinného domu a tým vyriešil problém parkovania angličákov.

Ale vzor dopravnej značky pre parkovanie detských autíčok na normálnej ceste, som hľadať neprestal. A verte či áno, alebo nie, po mnoho a mnoho rokoch, som takúto dopravnú značku našiel. Nachádza sa v Bratislave, na odbočke z Mýtnej ulice smerom do polikliniky. Je určená pre parkovanie asi 40 centimetrov dlhého autíčka so značkou BA-666EV a hneď za ním parkujú už skutočné autá.


Obr. 1. Dopravná značka  D12 - vyhradené parkovisko s dodatkovou tabuľkou E9 ktorá určuje vozidlo, konkrétne BA-666EV. Asi po 40 centimetroch začína ďalšie parkovanie, tento raz podľa dopravnej značky D11g - parkovisko čiastočné státie na chodníku pozdĺžne.


Prisiel mi email od čitateľa Ivana Pavlíka, ktorý tiež má spoje parkovisko pre angličáky. Nachádza sa v Banskej Bystrici na Lazovnej ulici.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Takmer ju vyliečil z rakoviny. VšZP aj tak odmieta liek žene preplatiť

Dôchodkyňa a jej deti už za liek zaplatili desaťtisíce eur.


Už ste čítali?