Keď sa z parkovacej politiky stáva parkovacia špinavosť

Autor: Jozef Drahovský | 24.1.2019 o 4:00 | Karma článku: 10,01 | Prečítané:  13145x

O problémoch s parkovaním vozidiel sa toho napísalo veľa, ale aj veľa sa zrealizovalo. Lenže niekde s nespokojnosťou a to až na úroveň  trestných oznámení, občianskej neposlušnosti a odvolávania predstaviteľov mesta.

Parkovacej politike sa venujem už dlho. Za ten čas som prešiel veľa miest na Slovensku aj v zahraničí, rokoval s viacerými predstaviteľmi miest, aj parkovacími a technologickými firmami a rozprával sa s ľuďmi, ktorí parkovanie v mestách využívajú.

Kedy a čo je na parkovacej politike zlé?
Slovensko prešlo nejakým historickým vývojom a narobili sa aj chyby. Keď sa stavali sídliská, už vtedy sa myslelo na nárast počtu automobilov i keď nie až na taký ako je tomu dnes. Boli budované parkoviská a nechávané plochy v územnom pláne na ich výstavbu. Po zmene spoločenského zriadenia, došlo k rozpredaju voľných plôch a niekde aj vybudovaných parkovísk a dnes na nich stoja rôzne objekty, pričom viaceré z nich nemajú dostatok parkovacích kapacít ani sami pre seba, nieto aby zostalo voľných toľko parkovacích kapacít, koľko zabrali.

Keď je parkovacích kapacít menej ako je dopyt, tak je tlak na predstaviteľov miest, aby situáciu riešili. Lenže predstavitelia miest majú často zvyky z predchádzajúceho zriadenia a tak hľadajú triednych nepriateľov, o ktorých si myslia, že keď ich odstránia, tak problém pominie.

Prvým triednym nepriateľom, ktorý sa ľahko identifikoval, boli občania, ktorí parkovali vozidlo s mriežkou (N1 – vozidlo rovnaké ako M1, ale aby sa dala odčítať DPH muselo mať mriežku za zadnými sedadlami. Dnes je už táto povinnosť vďaka EU zrušená a vozidlá po demontáži mriežky nerozoznáte).

Druhým triednym nepriateľom, ktorý sa tiež ľahko identifikuje sú občania, ktorých vozidlo má inú tabuľku s evidenčným číslo ako domáci.

Ďalší triedni nepriatelia sa dajú rozoznať až pri vydávaní rezidentských kariet. Niekde sú ním vozidlá živnostníkov, niekde vozidlá vo vlastníctve s.r.o. alebo a.s., niekde vozidlá, ktoré fyzická osoba má len prenajaté, niekde je podmienka vlastníctva aspoň rok, niekde je  podmienka na  vlastníctva nehnuteľnosti – príjmu mesta daň z nehnuteľnosti, niekde je podmienka trvalého pobytu – príjem mesta z podielovej dane FO, alebo ďalšie podmienky vo význame, keď sa chce psa biť, palica sa nájde.

Ako som navrhoval riešiť parkovanie v minulosti?
Veľmi jednoducho tak, aby obce a mestá poskytovali službu parkovania pre svojich obyvateľov a návštevníkov mesta, taktiež aby umožňovali zásobovanie a poskytovanie najrôznejších služieb, kde podmienkou poskytnutia služby je krátkodobé parkovanie v blízkosti zákazníka a pritom všetkom, aby nedochádzalo k blokovaniu cestnej premávky vrátane chodcov.

Samozrejme, na to treba peniaze a rozumné projektovanie mesta. Ak sa pozrieme tam, kde to už dlhšiu dobu funguje, tam bolo parkovanie spoplatnené, ale a ešte raz ale tak, že cena je nastavená primerane lokálnemu záujmu a všetky vybrané peniaze vrátane pokút, idú do rozpočtu obce a obec z nich platí prevádzku systému parkovania a účelovo vracia do dopravy, vrátane budovania parkovacích možností, parkovacích domov tak, aby verejný priestor sa využíval pre život občanov a nie na parkovanie vozidiel.

Na otázku, či má byť rovnaká cena pre domácich a cudzích, odpovedám: Cena za parkovanie musí byť pre všetkých rovnaká. Domáci môžu mať rôzne zľavy, či už priame, alebo mesačne, ročné atď.,  ale nemôžete do cenníka alebo na dopravné značenie napísať domáci 1 Euro/hod, ostatní 5 Euro/hod.

Čo si treba uvedomiť?
1. najmä to, že keď bude parkovanie umožnené len domácim a spravia tak všetky obce, tak autom už nebudete môcť zájsť ani na návštevu. V Bratislave ani rodičia k deťom do inej mestskej časti. Taktiež nebudú môcť u vás zaparkovať služby počas výkonu, či už upratovacie alebo remeselné.

2. ak sa domácim umožní bezplatne alebo za symbolickú nekomerčnú cenu parkovať v rezidentských zónach a nedomácim – návštevám sa vyhradí niekoľko bezplatných parkovacích boxov, tak tieto bezplatné parkovacie boxy budú permanentne obsadené druhým a tretím vozidlom domácich.  Takýto režim na Slovenku funguje len v jednom meste, kde parkovacie boxy pre návštevy spoplatnili a neplatí na nich rezidentská karta.

3. Parkovanie je nutné riešiť dopravným značením a tie možnosti sú len nasledovné:

Obr. 1. Zvisle dopravne značky 9/2009 Z.z.

IP12 – nevyhradené, nespoplatnené a ani inak neregulovane parkovanie, vodorovné značenie biele

IP16 – rezervované parkovanie s upresnením na dodatkovej tabuľke pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom alebo parkovacím preukazom za sklom a v konkrétnom čase, vodorovné značenie biele s X

IP17a – spoplatnené parkovanie, každý kto tam zaparkuje, je povinný platiť podľa cenníka, či už za konkrétnu dobu státia alebo paušálne zakúpením dlhodobého parkovacieho lístka, vodorovné značenie modré

IP17b – regulované státie, neplatí sa, ale trvale môžu parkovať len vozidlá určené dodatkovou tabuľkou a ostatní len vymedzený čas za použitia parkovacích hodín vo vozidle, vodorovné značenie modré (rozšírené najmä v zahraničí, napríklad vo Švajčiarsku, kde rezidenti môžu parkovať trvalo a návštevy zvyčajne len 3,5 hodiny)

Prečo v Bratislave neprešla parkovacia politika hlasovaním v zastupiteľstve?
Lebo nebola pripravená do výsledných dokumentov transparentne. Sám som vypracoval návrh 5 dokumentov, ktoré by jednoznačne definovali, ako by sa mala realizovať a fungovať parkovacia politika v Bratislave. Konkrétne:

1, VZN pre mesto
2, vzorové VZN pre mestské časti
3, práva a povinnosti vodiča
4, práva a povinnosti prevádzkovateľa parkovania
5, finančné toky

Definoval som tam aj parkovanie na minúty, aj všetky možné spôsoby platby, dynamickú úpravu ceny za parkovanie, maximum poplatku za správu systému z vybraného parkovania, výmenu vozidiel, keď človek dostane počas servisu náhradné vozidlo, vrátane toho, keď zamestnanec dostane vozidlo domov, aby ráno o tretej išiel na služobnú cestu a mnoho ďalších situácií vrátane konkrétneho dopravného značenia a procesov informačného systému.

Bohužiaľ, rozhodujúci predstavitelia mesta sa k môjmu návrhu postavili tak, že nemajú záujem na tom, aby bolo všetko pred hlasovaním definované do detailu a už vôbec nie to, ako majú fungovať finančné toky. Ich požiadavka bola vo význame, že až výherca súťaže na prevádzkovateľa parkovacieho systému má určiť, čo a ako bude fungovať a ako sa bude spoplatňovať.

Podľa mňa neznalosť veľmi závažných detailov pred hlasovaním spôsobila to, že predložený návrh nezískal požadovanú podporu.

Ako je to v Bratislave teraz?
Keďže mesto stagnuje, tak mestským častiam nezostalo nič iné, ako v rámci doterajších kompetencií riešili aspoň to, čo riešiť môžu. Niektoré robia parkovaciu politiku vyznačovaných parkovacích boxov s vyhradeným státím, niekde s regulovaním státím a jedine Staré Mesto má v zdedenej časti spoplatnené státie.

Parkovacie špinavosti?
Hlavné špinavosti sú finančné. O peniaze ide v prvom rade a parkovanie je biznis, na ktorom sa dá veľmi dobre zarobiť. Stačí spriaznenej firme podpísať nevypovedateľnú zmluvu s minimom konkrétnych povinností a platby mestu takmer na nulovej úrovni, najlepšie utajenú a zárobok je istý.

Ďalšie špinavosti sú schované v nastavení samotnej parkovacej politiky. Ktorá napríklad zakáže službe starajúcej sa o starých občanov  zaparkovať na 15 minút počas vynesenia jedla a opratých veci pred domom, hoci v okolí je veľa voľných parkovacích miest, ale neodôvodnene 24 hodín denne vyhradených len pre rezidentov. Zakáže parkovať návštevám a službám a to bez možnosti aby si za parkovanie zaplatili.

Staré Mesto v Bratislave zašlo v tejto oblasti ešte ďalej, keď začalo budovať zóny, kde je nerezidentom znemožnené nielen parkovať, ale aj zastaviť. Takže obyvatelia danej zóny a ani návštevy nesmú dôjsť k domu taxíkom a ani si ho k domu zavolať. Taktiež si nesmú objednať donáškovú službu, lebo tá nesmie v takejto zóne ani zastaviť na podanie pizze cez okno. Veď si pozrite fotografie nafotené v Bratislave na Žižkovej ulici na konci tohto leta.

 

 

 

Možno si niekto povie, že o Starom Meste je verejne známe, ako ich predstavitelia rozmýšľajú. Tam kde sa má jazdiť 60 km/hod, tak tam dajú značku 40 km/hod. Keď majú dať vyhradené státie, tak tam dajú značku regulované státie a tam, kde treba dať zákaz státia, tam dajú značku zákaz zastavenia a že vodiči majú takéto dopravné značenie primerane ignorovať. Lenže takýto prístup k dopravnému značeniu je nesprávny a trestuhodný.

Zaver:
Som zvedavý, ako sa so zdedeným stavom v Starom meste dokáže vysporiadať nová starostka a som rovnako zvedavý, ako sa to isté, ale na úrovni mesta, podarí novému primátorovi Bratislavy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?