Obr. 1. Miletičova ulica smerom od Záhradníckej. Tu je minimálna premávka, odtiaľto vchádzajú do križovatky iba vozidla stavby a vozidla z inštitúcií, ktoré sídlia na Miletičovej, pokiaľ nemajú inú možnosť odjazdu. Podľa dopravného značenia sú na hlavnej ceste.
Obr. 2. Trenčianska ulica smerom do Bajkalskej. Po pravej strave vidieť dopravnú značku daj prednosť v jazde. Kúsok pred ňou je prenosná dopravná značka hlavná cesta. Každý vodič vie (alebo by mal vedieť), že väčšiu váhu má prenosná dopravná značka. Prenosnú dopravnú značku od trvalej, rozoznáme podľa toho, že prenosná dopravná značka má stĺpik pruhovaný červená - biela. Po tejto ceste jazdi veľa aut a premávka je pomerne hustá a samozrejme všetky vozidlá sú opäť na hlavnej ceste.
Obr. 3. Miletičova ulica smerom k záhradníckej ulici. Opäť sú vozidlá na hlavnej ceste. Celkom zaujímavo je nakreslený stredný pruh, odhadujem, že bude čoskoro premaľovaný na smer rovno a dobačovať sa bude z pravého pruhu.
Obr. 4. Trenčianska ulica, smerom k Bajkalskej ulici. Vozidlá prichádzajúce po tejto ceste nie sú na hlavnej. Informuje ich o tom dopravná značka daj prednosť v jazde. Bežné vozidlá môžu ísť len rovno a vpravo. Vozidlá stavby kamkoľvek. Keby aj z tejto poslednej strany bola značka hlavná cesta, mali by sme aspoň ďalší unikát, takto máme iba bežný bratislavský chaos v dopravnom značení.
Rekonštrukcia Miletičovej ulice, presnejšie dopravná značenie v jej okolí, sprevádza chaos od začiatku. Najprv projektant zakázal zastaviť na Trenčianskej ulici na kratšiu dobu ako 15 minút,tým že zabudol dať na dodatkovú tabuľku slovíčko okrem. Neskôr bola z tejto križovatke seriózna hádanka hlavno-vedľajšej cesty, ktorú sa napokonpodarilo odborníkom vyriešiť. Ale ani v susedných uličkách nedomysleli dopravné značenie do detailu anaučili vodičov ignorovať zákaz odbočenia. Aby táto téma nebola iba vážna, napísal som o Miletičovej ajsvoju prvú rozprávku.
Osobne si myslím, že najväčšia chyba je v tom, že na fyzické rozmiestňovanie prenosných dopravných značiek nie je potrebná žiadna kvalifikácia. Dopravný projektant niečo zmysluplne naprojektuje, ale keď dôjde k fyzickej realizácii, tak to zaškrípe a rozmiestni sa len časť dopravného značenia, alebo kolízne dopravné značenie sa nezakryje atd. Keby prenosné dopravné značenie mohol fyzicky rozmiesťovať len pracovník, ktorý má vodičské oprávnenie, aspoň na malú motorku, tak tomu rozumie a po skončení práce si dokáže križovatku skontrolovať zo všetkých príjazdových a odjazdových ciest, či sa na niečo nezabudlo. Ale takto vznikajú situácie, pri ktorých ťažko od vodičov požadovať dodržiavanie dopravných nezmyslov. Najhoršie na tom je to, že vodiči si zvyknú ignorovať dopravné značky a budú ignorovať aj tie zmysluplné.