Podľa čoho si vyberať reflexnú vestu?

O povinnosti používať reflexné vesty som písal nedávno. Teraz prinášam niekoľko informácii z normy EN471, prikladám fotografie a svoje skúsenosti s popisom, na čo si treba dávať pozor pri výbere reflexnej vesty. Dúfam, že sa nikto nebude pohoršovať nad tým, keď z komerčnej normy prezradím aká farba vesty je predpísaná i keď je to považované za duševne vlastníctvo vydavateľa normy a celú normu alebo jej časti je zakázané reprodukovať pod pokutou niekoľko miliónov alebo väzením.

Pri nákupe reflexnej vesty je dôležitý účel použitia. Treba sa rozhodnúť či vesta bude odložená len ako nutné splnenie si svojich povinnosti pre prípad opravy defektu a podobne, alebo ju plánujete používať častejšie. Od účelu použitia záležia nároky na vestu a aj jej cena. Samozrejme, že niektoré náležitosti musí splniť každá reflexná vesta pokiaľ má vyhovovať EN 471.

Farba vesty
U reflexného oblečenia norma predpisuje farbu podkladového materiálu. Farba je definovaná názvom, súradnicami v trichromatickej tabuľke a jasom. Farba sa môže pohybovať po celej vnútornej oblasti definovanej trichomatickými súradnicami, z tohto dôvodu je dovolený určitý, ale nie moc veľký farebný rozptyl.

Po praktickej stránke sa dá pri kúpe riadiť iba obchodným označením farby. Pod označením oranžová nájdete v obchodoch fluorescenčná oranžovočervená. Pod označením žltozelená alebo zelená nájdete fluorescenčná žltá. Označenie červená som v bežných obchodoch nenašiel. Taktiež som nenašiel predávať zelenú vestu, ktorú používajú policajti a je definovaná inou legislatívou vrátane textu polícia. Nemýliť si to s mestskými policajtmi v Bratislave, ktorí používajú vestu podľa EN 471 s nápisom MESTSKÁ POLÍCIA a je vo farebnom prevedení fluorescenčná žltá, čo môže pripomínať zelenú farbu.

Na Slovensku (aspoň zatiaľ) môže hockto používať reflexné oblečenie hociktorej z uvedených farieb. Pre cestu do zahraničia odporúčam používať vestu s farbou fluorescenčná oranžovočervená, u nás známa pod pojmom oranžová, lebo v niektorých krajinách je výber farieb sprísnený miestnou legislatívou a fluorescenčná žltá (pripomínajúca zelenú) a fluorescenčná červená, môže byť vyhradená len konkrétnym službám.

Odrazová plocha vesty, ich radenie do tried a rozmery reflexných pásov
Reflexný odev vrátane viest sa radí do tried. Trieda ja v závislosti od plochy podkladového a reflexného materiálu, alebo alternatívnej náhrady materiálom s kombinovanými vlastnosťami.

Pre vestu musia byť reflexné pásy minimálne dva, musia byť po celom obvode a musia byť široké minimálne 50 mm. Musia byť umiestnene vodorovne, navzájom rovnobežne, minimálne 50 mm od spodného okraja vesty a medzera medi nimi musí byť minimálne 50mm. Pri kúpe bežným pohľadom zistíte či má vesta dva reflexné pasy a či spĺňajú minimálny rozmer.

Zapínanie viest a rozmery
Vesta sa musí dať bezpečne zapnúť, tak aby ju vietor nevyzliekal. Zatiaľ som sa stretol s dvomi druhmi zapínania:

1. suchý zips
2. popruh - pásová textília s prackou

Pokiaľ potrebujete  vo veste často pracovať, odporúčam dať si záležať ne jej zapínaní. Taktiež si dajte pozor na štíhlosť postavy a podľa toho zvoľte S, M, L, XL, alebo XXL. Vesta, ktorú si nedokážete obliecť keď treba, je vám k ničomu.

Kvalita prevedenia podkladového materiálu.
Farbu a jas podkladového materiálu musí splniť každá vesta. Kvalita podkladového materiálu je zaujímavá aj z hľadiska mechanickej odolnosti a priedušnosti. I keď sa reflexná vesta nenosí priamo na tele, sú v norme definované orientačné časy na maximálnu dĺžku nosenia. Podľa typu materiálu sú to hodiny, až neobmedzene. Praktický význam to má pre pracovníkov ktorí sú v takomto oblečení celý deň. Kvalitu materiálu na priedušnosť (aby ste sa v nej nespotili) si môžete ľahko skontrolovať fúkaním - dýchaní cez podkladový materiál. Pokiaľ je nepriedušný ako igelit, tak neodporúčam kupovať i keď niekto môže povedať, že je ideálna do dažďa. Ak pracujete v reflexnom oblečení celý deň, tak si ho zrejme kupujete, alebo ho zabezpečuje zamestnávateľ v špecializovaných obchodoch a často krát aj s firemným označením. Takýchto obchodov je viacero, ponúkajú rôzne pracovné oblečenie, ale bežný vodič, ktorý má reflexnú vestu len pre prípad opravy vozidla, vystačí si s vestami zakúpenými na benzínových čerpadlách alebo supermarketoch.

Kvalita reflexných pasov.
Reflexné pasy musia vyhovovať po stránke optickej, ale nie na to chcem upozorniť. Pri kúpe vesty si všimnite spôsob upevnenia reflexných pasov. Zatiaľ som si všimol tri druhy:

1. nastriekaný reflexný pas
2. prilepený reflexný pas ako nálepka
3. prišitý reflexný pas ako samostatná textília

Ak plánujete reflexnú vestu používať častejšie, tak jednoznačne treba aby bol reflexný pas ako prišitý. Je to z dôvodu trvácnosti pri následnom ošetrovaní (praní) vesty.

Čistenie vesty
Niektoré (väčšina u nás predávaných) reflexných viest sa nesmie prať a ani čistiť a sú jednorazové. Norma stanovuje, že ak je vesta schopná nejakého čistenia musí to byť na nej uvedené aj s počtom cyklov. Norma pozná:

1. Pranie
2. Chemické čistenie
3. Bielenie chlóramanom
4. Žehlenie

Pri praní a čistení ide o zachovanie optických a mechanických vlastností podkladového a reflexného materiálu. Častým problémom pri praní je odpadávanie reflexných pásov a strata optických vlastností. Je to na zváženie, či kúpiť lacnejšiu jednorazovú vestu a mať ju do prvého zašpinenia, alebo drahšiu ktorú možno niekoľko raz prať. Záleží na použití a cene.

Označenie vesty
Každá reflexná vesta podľa normy EN  471 musí byť označená piktogramom podľa normy EN 340, ktorá definuje všeobecné podmienky na pracovné oblečenie a ich značenie. Piktogram je v tvare vesty a vpravo má v stĺpci uvedené dve čísla. Horné  X - trieda odevu,  dolné Y - úroveň retroreflexného materiálu. X môže mať hodnotu 1,2,3 čim vyššia, tím má oblečenie väčšiu plochu.  Y môže mať hodnotu 1 a 2, pričom 2 predstavujem najvyššiu kvalitu reflexného materiálu. Pre vodiča opravujúceho defekt, nie sú tieto čísla dôležité. Dôležité je, aby vesta mala označenie EN 471, aby ste v prípade kontroly mohli dokázať, že máte vestu podľa vedenej normy. Kvalitnejšie vesty majú kompletnú identifikáciu vrátane piktogramu aj s pokynmi našitú z vnútra vesty. Ak je v cudzom jazyku mal by byť pribalený papierový preklad do Slovenčiny. Bežné vesty majú len označenie EN 471 a ostatné náležitosti sú v papierovej forme.

Reálne označenie reflexnej vesty (napríklad mojej).


Obr. 1. Takto vyzerá označenie  našite z vnútra vesty. Označenie CE, piktogram podľa normy EN 430 s číslami 2,2. Názov výstražná vesta aj s číslom normy a typom materiálu. Ďalej sú piktogramy: šetrné pratie max pri 40 stupňov Celzia, nebieliť, žehlenie pri nízkej teplote, suché čistenie okrem trichloretylénu, zákaz sušenia v  sušičke. Veľmi dôležitá informácia je v spodnom riadku ktorá definuje maximálny počet praní.

Rôzne prevedenia detailov na reflexných vestách.
Tu prinášam fotografie, ktoré hovoria niečo o iných nenormovaných vlastnostiach, na ktoré si človek všimne až keď vestu začne používať.

Obr. 2. Zapínanie na suchý zips. Ak ste poriadne naobliekaný, a máte vestu kúpenú na tesno, môže byť problém zapnúť ju.


Obr. 3. Zapínanie pomocou popruhu. Zatiaľ najlepší spôsob zapínania aký som si odskúšal. Nevadí ani keď máte kabát.

Obr. 4. Reflexné pásy nalepené .

Obr. 5. Reflexné pasy prišité.

Obr. 6, Príklad poškodenia lepeného reflexného pásu v mieste zhybu.

Obr. 7. Toto je štítok na veste s nalepenými reflexnými pásmi a hovorí o počte 25 praní. Pritom symbol prania nie je uvedený a všetko je zakázané. Na iných vestách, ktoré sa môžu prať, som videl symbol prania pri 40 v rukách alebo šetrné pranie. Tento výrobok hodnotím ako vtip výrobcu, lebo ešte pred prvým praním začali reflexné pásy odpadávať. Zrejme rovnako sa na to pozerá aj Slovenská obchodná inšpekcia v článku Niektoré reflexné vesty nevyhovujú.

Záverom len toľko, ak ste bežný vodič, kúpte si hocakú oranžovú vestu s označením EN 471 a príslušným piktogramom. Je reálny predpoklad, že mimoriadnych situácii bude minimum, alebo žiadna. Pokiaľ budete vestu používať častejšie, napríklad ako ja, pri fotografovaní, alebo kupujete vestu pre jazdu na kolieskových korčuliach, bicykli a podobne, tak si na jej výbere treba dať viac záležať.

Dovolím si ešte jednu poznámku, alebo otázku smerom k legislatívnu radu vlády alebo MDPT. Prečo sa zákonná povinnosť viaže na normu, ktorá je chránená autorských zákonom a jej reprodukovanie, alebo publikovanie i len niektorých informácii z nej, je považované za porušenie autorských práv? Veď existujú typy noriem, ktoré sú voľne prístupne a nie sú blokované autorským zákonom a následne môžu byť priamo cez internet informovaní všetci občania. Napríklad normy RFC, ktoré v značnej miere využíva internetová komunita.