Potiaľto je to v poriadku, lenže na základe prípadu z posledných dní vyznievajú určité kontroly a zákazy ako komédia a zbytočné obmedzovanie cestujúcich. V súvislosti s otravou bývalého agentaAlexandra Litvinenka polóniom 210 a následným zistením rádioaktivity v lietadlách, až takej úrovne, že mohlo dôjsť k ožiareniu cestujúcich nebezpečnou dávkou, je zrejmá odpoveď na otázku, či súčasťou kontrol je aj kontrola rádioaktívneho žiarenia.
Jednoznačne nie je! Prednostne sa kontroluje či v dámskych kabelkách sa nájdu v manikúre nožničky na nechty alebo kozmetický prípravok na tvár, prípadne fľaša vody. Pritom detekcia rádioaktívneho žiarenia je hádam tá najjednoduchšie vec. Na to, aby sa dalo detekovať žiarenie takej intenzity, pre ktorú ľudia musia vyhľadať odbornú pomoc, stačí aj málo citlivý detektor zabudovaný niekde v stene pod omietkou. Cestujúcich i batožinu nie je k tomuto účelu potrebné detailne prehliadať.
Pamätám si na jeden dávnejší prípad z USA, keď celé zariadenie z nemocnice vrátane kobaltového žiariča skončilo na šrotovisku. Odtiaľ sa dostal ako žiarič vo forme železného šrotu na pretavenie. Táto skutočnosť sa zistila, až vtedy, keď sa rádioaktívny stavebný materiál rozvážal odberateľom a náhodou jeden s kamiónov išiel okolo detektora žiarenia, ktorý bol inštalovaný neďaleko výskumného centra a mal za úlohu zabezpečiť v poradí niekoľkú kontrolu, či nie je vyvážaný rádioaktívny materiál z laboratórií.
Preto si myslím, že občas nezmyselne sa rozrastajúci zoznam zakázaných predmetov, ako aj hranie sa na prísne bezpečnostné kontroly pri vstupe do lietadla na úrovni zahadzovania akumulátorov z fotoaparátu, zakazovania nápojov a podobne, vyznievajú bez jednoduchej kontroly rádioaktívneho žiarenia, veľmi komicky.
Röntgeny dokonale presvietia batožinu, niektoré aj v 3D. Dnešné pasívne kamery vidia ľuďom i cez šaty. Psy alebo plynové detektory rozoznajú aj najmenšiu stopu drogy alebo klobásy. Detektory kovov dokážu rozpoznať aj amalgámové plomby, ale na detektory rádioaktívneho žiarenia sa nejako pozabudlo.
