Keď nie sú k dispozícii oficiálne informácie, tak ľudia vychádzajú z posledných návrhov a z toho, čo sa dopočuli. Vyzerá to tak, že STV aj SRo chcú pre seba oveľa väčšie množstvo peňazí a nestačí im, keď každá rodina, ktorá má prijímač, platí jedenkrát koncesionárske poplatky a to bez ohľadu na to, či ich vysielanie počúva a pozerá. Chcú, aby ich platila každá rodina a navyše, aby ich platila viackrát a to podľa počtu odberných miest elektrickej energie alebo podľa počtu nehnuteľností. Navyše, chcú aby koncesionárske poplatky platil každý podnikateľ, zamestnávateľ a živnostník.
Ak máte byt, chatu, chalupu, záhradu, prípadne garáž, auto a nebodaj ešte živnostenský list, tak sa nedoplatíte.
Pritom na poslanie koncesionárskych poplatkov sa úplne zabudlo, že ich pôvodná úloha nie je vo financovaní režijných výdavkov STV a SRo, ale vo financovaní verejnoprávnych relácií a služieb.
Keď porovnám STV a SRo s inými komerčnými televíziami a rádiami, tak nemám pocit, že by STV a SRo robilo nejaké významné verejnoprávne alebo verejnoprospešné vysielanie a o financovaní pôvodnej tvorby ani nehovorím. Naopak mám pocit, že na STV je rovnaký objem reklamy a komerčných projektov ako v komerčných televíziách.
Z médií sa občas dozvedám, v čom je zásadný rozdiel medzi STV a SRo na jednej strane a súkromnými televíziami a rádiami na druhej strane. Podľa médií je rozdiel v tunelovaní inštitúcií v takom rozsahu, aký v súkromnej sfére nie je možný. Súkromná sféra môže rozhadzovať len toľko peňazí, koľko si dokáže zarobiť. Naproti tomu takzvané verejnoprávne inštitúcie majú bezodný mešec na rozhadzovanie, lebo keď sa vyprázdni, tak sa príjme zákonna donútenie občanov, aby sa na rozhadzovanie poskladali.
Odhadujem, že keď prejde arogantný zákon zabezpečujúci teplé miesta a nevysychajúci prameň peňazí, tak ľudom dôjde trpezlivosť a budú žiadať odštátnenie STV aj SRo tak, aby neboli napojené na koncesionárske poplatky a ani na štátny rozpočet.