Ako jazdiť rýchlo a pritom relatívne bezpečne

Autor: Jozef Drahovský | 28.2.2007 o 8:08 | Karma článku: 13,20 | Prečítané:  6075x

Zrejme väčšina vodičov si vyskúšala maximálnu rýchlosť na vozidle. Dnešné výkonné autá majú maximálnu rýchlosť výrazne za terajších oficiálnych 130 km/hod a tak na testovanie zostáva len prenajatý uzatvorený okruh, alebo vycestovanie do krajín kde je perfektná diaľničná sieť a maximálna rýchlosť nie je obmedzená.

Aj ja som testoval maximálnu rýchlosť. Úlohy sme si rozdelili s kolegom. Sústredil som sa na šoférovanie a kolega na meranie rýchlosti a porovnávanie tachometra s GPS. Rýchlosť do 130 km/hod nebola ničím výnimočná.

Od 150 km/hod začala výraznejšie vzrastať náročnosť sledovania situácie ďalej pred vozidlom. Bolo treba brať úvahu aj to, čo sa deje o 3 až 5 vozidiel vpredu a samozrejme, že nevynechať ani podhľad do spätného zrkadla.

Rýchlosťou 170 km/hod sa dalo isť len ak bol ľavý pruh aspoň na 250 metrov prázdny a v pravom pruhu nebol zhluk vozidiel. Ak v pravom pruhu boli dve vozidla a viac, navyše cesta bola len 2 prúdová, bolo reálne, že sa začnú predbiehať v tom najnevhodnejšom okamžiku. Z tohto dôvodu, vždy pri dobehnutí skupinky pomalších vozidiel bolo nutné výrazne klesnúť s rýchlosťou. Išiel som tak, aby ja v prípade nečakaného zablokovania ľavého pruhu, sa dala situácia zvládnuť.

Pri rýchlosti 190 km/hod bolo potrebné mať ľavý pruh prázdny viac ako 250 metrov a v pravom maximálne jedno vozidlo, u ktorého nebol predpoklad, že by vošlo do jazdnej dráhy.

Jazdiť rýchlosťou 200 km/hod som sa odhodlal iba na úplne prázdnej a rovnej diaľnici. Pri takejto rýchlosti sa výrazne prejavuje každá nerovnosť na ceste. Ak zbadáte v diaľke  bodku tak o chvíľku je z nej kamión.

Na rýchlosť 210 km/hod treba okrem prázdnej cesty aj veľké sústredenie. Žiadne odpútavanie pozornosti ak je rádio alebo rozhovor zo spolujazdcom. Navyše aj mierny bočný vietor môže nepríjemne prekvapiť. Stačí ak sa mení otvorená krajina so závetrím a môže byť problém udržať vozidlo na ceste.

Maximum bolo niečo málo cez 230 km/hod na tachometri. Môžem povedať, že takáto rýchlosť je vyčerpávajúca z titulu vysokých nárokov na pozornosť. Jazdiť ňou dlhšiu dobu, najmä keď cesty nie sú úplne prázdne, je únavné.

Návrat z 230 km/hod na obvyklých 130 km/hod pôsobil na psychiku zvláštne, ako keby sme išli slimačím krokom.

Čo odporúčam rýchlo jazdiacim vodičom ?

Samozrejmosť je perfektný stav vozidla, obzvlášť pneumatík a tlmičov, vynikajúci zrak, chladnokrvné a veľmi rýchle uvažovanie a rozhodovanie sa. Psychická pohoda je tiež potrebná. V žiadnom prípade takto nejazdite ak idete z pohrebu alebo za niekým blízkym do nemocnice, pripadne domov keď vám polícia zavolá, že je vás požiar. Aj to najmenšie zamyslenie sa, zaváhania alebo spanikárenie môže skončiť katastrofou.

Rýchla jazda je možná iba ak sú na ňu všetky podmienky. Nutnosťou je suchá, nie vlhka vozovka, prehľadný rovný úsek, dobra viditeľnosť a nie silný bočný vietor. Hustota premávky musí byť minimálna. Ľavý pruh musí byť na dlhú vzdialenosť prázdny, v pravom môže byť maximálne len jedno vozidlo. Ešte lepšie je si vybrať trojprúdovú diaľnicu.

Keď už v diaľke zbadáte dve vozidla idúce za sebou bližšie ako 200 metrov musíte ísť s rýchlosťou dole. To isté platí ak zbadáte kamión, lebo cezeň nevidíte. Keď sa blížite k odpočívadlu, čerpacej stanici, odbočke alebo zákrute, tak treba spomaliť.

Ak zbadáte čokoľvek podozrivé tiež treba znížiť rýchlosť. Niekedy to podozrivé môže byť len tieň, inokedy, vypadnutá časť nákladu, jama na ceste alebo pozostatok dopravnej nehody a podobne. To iste platí ak zbadáte niečo v odstavnom pruhu, či už predmet alebo auto s výstražnými smerovkami.  Ak aj 100 krát spomalíte a nebolo treba, tak môžete jazdiť ďalej, ale ak raz nespomalíte keď bude treba, tak je koniec (nielen s jazdením). Pre vysokú rýchlosť nie je namieste žiadne vyblikávanie, arogancia, vynucovanie si prednosti a podobne, pre vysokú rýchlosť musí byť prázdna cesta.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.


Už ste čítali?