Ako rodičia dokážu vytočiť svoje deti

Autor: Jozef Drahovský | 13.5.2007 o 22:32 | Karma článku: 19,77 | Prečítané:  10326x

Cestou na chatu som sa zastavil u mamy, aby som jej spravil nákup. Prvé čo po zvítaní zvyčajne robím, je vybratie poštovej schránky. Aj teraz som obsah schránky doniesol do obývačky, sadol si a pri jeho triedení sa pýtal čo mám kúpiť.

Klasicky triedim postu na kôpky: reklamné letáky na čistenie zeleniny, reklamné letáky zaujímavé (určené na prelistovanie), pošta pre mamu, pošta pre mňa a zbytočnosti do koša.


Obr. 1. Reklamný leták nebankového subjektu, ponúkajúci rýchlu pôžičku na čokoľvek bez veľkého papierovania a bez ručiteľa. Mincami som zakryl názov subjektu aby som mu nerobil reklamu a bol zrejmý rozmer letáku.

Tento krát bol v schránke aj malý letáčik (z obrázku) „Chcete požičať?“. Ihneď som ho zaradil medzi veci do koša a keďže na stole bol položený taký istý, zobral som oba, že ich tam hodím odrazu.

Na to mama zasiahla: „Nezahadzuj to“. Povedal som jej, že to nie je pošta, ale len reklama na požičanie si peňazí.

Mama pokračovala: „Nezahadzuj to je to veľmi dobá vec a daj mi sem aj ten druhý“. Obarilo ma, až som si musel sadnúť a začal som vysvetľovať, aby mamu nenapadlo požičať si peniaze od nebankového subjektu, veď vždy jej pošlem na účet toľko penazí koľko potrebuje.

Mama sa nedala: „Viem že mi vždy pošleš peniaze a koľko potrebujem, ale toto je vynikajúca vec na malé nákupy.“ Tento raz som zbledol a zalapal po dychu.

Neveriacky som mamu počúval ďalej: „veď to teraz budeš potrebovať, keď pôjdeš na nákup“.

Našťastie adrenalín nastúpal a predstavujúc si, že si mama takto požičala a aké budú problémy s okamžitým vyplatením pôžičky som jej začal oponovať: „V peňaženke mam dosť peňazí a keby bolo málo, mám tu aj kartu do bankomatu. Nepotrebujem si požičiavať a nakúpim aj bez takýchto lístkov, kde mi nebankové subjekty ponúkajú požičať si peniaze za vyšší úrok ako v bankách.“

Na to mama rezolútne odpovedala:. „Bez neho nenakúpiš.“ Na to som zostal sedieť a adrenalín vhodný aj na extrémny výkon v športe bol k ničomu, s hlbokým nádychom som čakal čo sa ešte dozviem. Očakával som niečo v tom duchu, že niektorý obchod začal predávať len cez takúto spoločnosť, respektíve, že niekto to do dôchodcov nahučal.

Keď som prestal oponovať, tak mama spokojným tempom pokračovala: „Ten lístok chcete si požičať je vynikajúca vec, je z tvrdého kriedového papiera, v peňaženke a ani vo vačku sa nestratí a čo je hlavné, dobre na naň píše a aj teraz som naň napísala čo treba kúpiť, preto som hovorila, že bez neho nenakúpiš!“

Predchádzajúce obavy vystriedal smiech a poriadne dlhý, veď dobre dávno sa nikomu nepodarilo takto ma vytočiť a ešte k tomu nechtiac.






Obr. 2. Hodnotné využitie reklamného lístka, ktorý som chcel neuvážene hodiť do koša.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Stĺpček Petra Schutza

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.

Minúta po minúte: Situácia v Česku sa zlepšuje

Celkovo sa na Slovensku koronavírusom nakazilo viac ako 103-tisíc ľudí.


Už ste čítali?