Sloboda, nesloboda a komunizmus z ekonomického pohľadu - doplnené

Predstava o komunizme sa vštepoval už žiakom základných škôl. Keď príde komunizmus, nebudú peniaze, každý bude pracovať a každý dostane čo potrebuje. To bola obľúbená veta maľujúca svetlu budúcnosť.

Základná myšlienka komunizmu v ekonomike bola taká, že všetko čo ľudia zarobia odovzdajú strane a vláde, (čo bolo to isté), lebo práve strana a vláda najlepšie vie ako peniaze prerozdeliť.

Dostať sa do vtedajšieho ZSSR, nebol problém, bol to náš vzor. Lenže čo sa tam človek dozvedel to stálo za to. Vo vtedajšej ČSSR boli platy rôzne. Síce nie veľmi, ale líšili sa nielen medzi odvetviami ale aj priamo pracovníka od pracovníka.

Naproti tomu v ZSSR boli platy nielen v reálnej hodnote nižšie, ale v danom odvetvi rovnaké! Jednoducho nijaká alebo minimálna zásluhovosť. Keď ste si pozreli sovietske filmy, tak sa v nich hovorilo opracovnej jednotke, respektíve o mzde za pracovnú jednotku. Bola snaha zaviesť ju, lebo časť ľudí keď mala garantované vysoké prerozdelenie, odmietala pracovať, týkalo sa to najmä poľnohospodárstva, lenže na dlhú dobu to bola len fikcia vo filmoch.

Vo vtedajšom Československu sa postupne prestalo hovoriť o svetlej komunistickej budúcnosti a na rad prišiel termín reálny socializmus. Ten vydržal až do prevratu.

Ako vyzerá prerozdelenie zárobkov občana z hľadiska čísel?

Obr. 1. Prerozdelenie a ekonomická sloboda z pohľadu histórie a dneška.

Podľa historických dokumentov, vo feudalizme sa platil desiatok z úrody, čo znamenalo, že feudál získal od každého 10%, z čoho nielen žil, ale financoval aj vojsko a správu svojho majetku. Čiže od feudála nikto okrem vojenskej ochrany nedostal nič a musel vyžiť zo svojich 90%.

Teoreticky v komunizme mal každý odovzdať 100% zárobku a mal žiť z toho čo mu strana a vláda prerozdelí. Lenže k tomu nikdy nedošlo, vždy aspoň niečo človeku zostalo.

Na Slovensku sú dve skupiny obyvateľstva. Jedna skupina žije z kapitálu, kde je zisk zdanený 19% a z toho čo zostane zaplatí 19% DPH pri kúpe tovaru a služieb. Odchýlky a spotrebne dane som zanedbal. Čiže zo 100 € môže použiť 65,61 €. Čiže štátu odvedie 34,39%.

Pracujúci to má horšie. Zo 100 € ktoré mu dá zamestnávateľ za prácu, 48,60 € pohltia odvody, a zbytok sa zdaní 19%. Z toho čo zostane zaplatí 19% DPH pri kúpe tovaru. Čiže štátu odvedie 66,28%.

Obr. 2. Zaťaženie občana pracujúceho za mzdu. Občan má v tom aj zdravotnú starostlivosť a aj dôchodok v starobe.

Obr. 3. Zaťaženie občana žijúceho z kapitálu. Občan si musí individuálne zabezpečiť zdravotnú starostlivosť aj dôchodok v starobe.

Keď to zhrnieme, tak postupne máme menej a menej ekonomickej slobody a viac pre rozdeľovania. Veľmi dôležitá vec je čo z toho prerozdeľovania dostáva občan naspäť a ešte dôležitejšia vec je ako ktorý občan a najdôližitejšie či si to občania prajú alebo nie.

Obr. 4. Miera odvodového z daňového zaťaženia v SK pre rok 2010

Keď počúvam reči o zvyšovaní odvodov a daní, a na druhej strane zníženie mzdy viazanej na pracovné výkony, a väčších režijných nákladoch štátu, tak viem, že ekonomická sloboda sa zhoršuje. Navyše z histórie je zrejmé, že to spôsobí stratu záujmu o prácu, lebo sa dá žiť s prerozdelených peňazí a ak niekto niečo svojou prácou zarobí, tak mu väčšinu zoberú. Keď prerozdelenie prekoná určitú hranicu, tak pôjde dole výkonnosť ekonomiky, so všetkými negatívnymi dôsledkami.

Záver:
Preto som alergicky reagoval na vetu: že u vodičov profesionálov je veľmi závažným porušením predpisov, keď je súvislosť medzi mzdou a prejdenou vzdialenosťou alebo medzi mzdou a množstvom dopraveného tovaru.

Tento rozbor, okrem iného odpovedá aj na otázku prečo padol reálny socializmus aj s vidinou komunizmu? Odpoveď je naozaj veľmi jednoduchá. Bolo málo ekonomickej slobody jednotlivca a neprimerane veľké prerozdeľovanie v nesúlade s očakávaním obyvateľstva. Táto situácia viedla k motivácii nepracovať, alebo pracovať ale len aby sa nepovedalo, čo postupom rokov spôsobilo neefektívnosť a nevýkonnosť ekonomiky, nedostatok výrobkov, potravín atd., čo s politickou neslobodou vyústilo k zmene zriadenia. Dúfam, že sa z toho poučia nielen politici ale aj ich voliči. Doplnené 20.5.2010 22:00

Diskusia len potvrdila, že mladá generácia nevie aké to bolo prv a do značnej miery je zmanipulovaná. Mám pocit, že významná časť si myslí, že za reálneho socializmu bolo lepšie.

Dovolím si napríklad vyvrátiť tvrdenie z diskusie, že v reálnom socializme bola rovná daň z prímu obyvateľstva. Stačí sa pozrieť na zákon 145/1961.

145 ZÁKON ze dne 30. listopadu 1961 o dani z příjmů obyvatelstva
Oddíl I I, Sazba daně, § 7
do 3 000, 5 %
3 000 - 6 000, 10 %
6 000 - 8 000, 600 Kčs a 15 % ze základu přesahujícího 6 000 Kčs
8 000 - 12 000, 900 Kčs a 25 % ze základu přesahujícího 8 000 Kčs
12 000 - 18 000, 1 900 Kčs a 35 % ze základu přesahujícího 12 000 Kčs
18 000 - 28 000, 4 000 Kčs a 45 % ze základu přesahujícího 18 000 Kčs
28 000 - 46 000, 8 500 Kčs a 55 % ze základu přesahujícího 28 000 Kčs
46 000 - 18 400, Kčs a 65 % ze základu přesahujícího 46 000 Kčs.
§ 10
(1) Daň podle § 7 se zvyšuje
 a) o 40 % poplatníkům, kteří nevyživují žádnou osobu, a
 b) o 20 % poplatníkům, kteří vyživují jednu osobu.
(2) Daň se snižuje o 30 % poplatníkům, kteří vyživují více než tři osoby, nejvýše však o 1200 Kčs. Daň se sníží jen tehdy, nebyla-li poplatníku z téhož důvodu snížena daň jiná.

Upozornujem, že išlo o ročné a nie mesačné príjmy a to ešte nepíšem o úpravách dane po 68 roku a daniach pre podniky, kde daň bola ešte výrazne vyššia a domotivovala akúkoľvek aktivitu.

Ak mi po tomto všetkom niekto povie, že vtedy sa nič neprerozdeľovalo a uvedomelosťou všetci pracovali na maximum, a teraz najlepším riešením je zvýšenie odvodov a daní alebo zavedenie progresivity, tak mu môžem povedať len toľko: mýli sa.