Ak je vozovka dobre postavená, tak výtlky na nej nie sú. Aby vznikli výtlky, musia sa vo vozovke objaviť trhliny, aby mala voda kadiaľ natiecť, zamrznúť a roztiahnuť sa. Niekedy stačí jedno zamrznutie a po roztopení vzniká výtlk, niekedy vozovka znesie cyklov viac.
Prečo vznikajú trhliny v asfalte?
1, Nízka nosnosť vozovky k zaťaženiu.
2, Technologicky nesprávny postup pri opravách ciest a najmä pri opravách výtlkov.
3, Nestabilnosť podložia vozovky
4, Špeciality
Nízka nosnosť vozovky k zaťaženiu.
Najčastejšie na Slovensku najmä mimo obcí, majú výtlky na svedomí preťažené vozidlá. Už prejazdom jedného preťaženého vozidla dochádza k tvorbe trhlín. Na Slovenku je dovolené maximálné zaťaženie na nápravu 11,5 tony, pričom sa predpokladá, že takáto náprava bude mať 4 pneumatiky nafúkané na primeraný tlak.
Pritom policajti chytili aj vozidlo s hmotnosťou 60 ton, pričom bolo len 4-nápravové, malo pneumatiky nahustené namiesto 6 atmosfér, takmer na dvojnásobok. Uvedené auto slangovo nazvalidrvička asfaltu.
Nechcem všetko hádzať na vodičov, neraz sa stane, že sa projektanti a dodávatelia seknú vo výpočtoch a miešaní zmesí. Potom takáto vozovka neunesie ani to, čo by mala uniesť, vznikajú trhliny a po každej zime aj chronické výtlky.
Technologicky nesprávny postup pri opravách ciest a najmä opravách výtlkov.
Vozovky v mestách sa často rozkopávajú. Oprava po rozkopávke je v záverečnej fáze rovnaká ako pri oprave výtlku. Lenže práve pri týchto posledných úkonoch opravy sa nedodržiava technologický postup.
Výtlk by sa mal orezať až na hranu zdravého asfaltu bez trhlín, jamu vyčistiť od prachu a vody, nahriať steny asfaltu tak, aby sa začali topiť a zliali sa s novým asfaltom, následne naliaty/nasypaný asfalt zhutniť.
Bežne sa vynecháva operácia, pri ktorej sa má zliať starý a nový asfalt a takto ostáva trhlina pre vodu. Potom sa všetci čudujú, keď ďalšiu zimu je na danom mieste výtlk.
Keď si všimnete videá na youtube ohľadne postupov pri opravách výtlkov u nás a v zahraničí, tak tam na prvý pohľad veľa rozdielov nenájdete. Ale rozdiel je podstatný. V zahraničí nahrievajú hrany orezaného asfaltu, či už ručne plameňom, alebo strojovo prítlačnou žehličkou ešte pred daním nového asfaltu tak, aby sa nový a starý asfalt ihneď zlial. U nás je takýto postup výnimočný.
Obr. 2. Toto miesto bolo opravované minulý rok v lete, pričom nebol použitý náležitý technologický postup.
Obr. 3. Detail na pravý horný roh predchádzajúcej fotografie. Tu vidieť, že asfalt bol len odrezaný, vôbec nebol nahriaty, aby sa zlial s novým asfaltom. Práve tadiaľ natiekla voda a keď zamrzla, tak roztrhla asfalt. Každým cyklom zamŕzania a rozmŕzania sa prasklina zväčšovala až do dnešného stavu.
Nestabilnosť podložia vozovky
Pohyby podložia voči iným prípadom poškodenia povrchovej vrstvy asfaltu sú výnimočné, ale aj to sa vyskytuje, deje sa to najmä tam, kde poddimenzovali základnú vrstvu, alebo keď po poklade inžinierskych sietí nedošlo k zhutneniu zeminy.
Obr. 4. Popraskaný asfalt na parkovisku ako následok pohybu podložia.
Obr. 5. Popraskaný asfalt ako následok zaasfaltovania krytu kanálu. Jednoducho nezodpovednosť pri pokládke asfaltového koberca.
Špeciality
Donedávna aj českou špecialitou, dnes už len slovenskou špecialitou sú ľudovo nazývané mačacie hlavy s asfaltovou polevou.
Obr. 6. Výtlky na mačacích hlavách neďaleko prezídia policajného zboru.
Obr. 7. Tu zrejme nepomôže ani zliatie nového asfaltu s pôvodným asfaltom, lebo voda sa dostane pod asfalt pomedzi dlažobné kocky aj z väčšej vzdialenosti.
Obr. 8. Voči minulému týždňu, kedy bolo výtlkov najviac, sa k dnešnému dňu 6.3.2013 počet výtlkov v Bratislave o niečo znížil, ale aj tak je ich veľmi, veľmi, veľmi veľa.
Zemepisné súradnice všetkých výtlkov ako pomôcku pre správcov komunikácií a operatívnu pomôcku do navigácie pre vodičov, mapujú nadšenci cez portál diery.sk .
Záver:
Aby výtlkov nebolo, treba dve veci:
1, Vážiť vozidlá a kontrolovať najmä tlak na nápravu.
2, Opravovať výtlky a rozkopávky na cestách poriadne.
