Samuel Mikovíni 1686 - 1750, geodet, kartograf, architekt, staviteľ, matematik, astronóm, rytec, je známy mnohými pozoruhodnými dielami. Na ich vymenovanie by nestačil tento článok. Pomník sa viaže k udalosti z roku 1733 kedy si sám ako cisársky geometer určil nultý poludník pre vypracovávanie máp v Uhorsku, ktorý vošiel do dejín ako Bratislavský Poludník.
Obr. 1. Pohľad na veže Bratislavského hrad je známy každému, ale už málo kto vie, že severovýchodná veža (na fotografii vpravo) slúžila aj k úplne inému ako hradnému účelu. Ak chcete vidieť viac, treba sa pozrieť dole pod nohy.
Obr. 2. Na okraji trávnatého pasu je malý pomník na ktorom je vyznačený poludník nula 0 stupňov, 0 minút, 0 sekúnd. Nie, nie sme v Greenwich, sme v Bratislave, ale o niekoľko storočí skôr.
Obr. 3. Pomník je venovaný Samuelovi Mikovínimu a bol postavený k 250 výročiu úmrtia autora.Pozorný čitateľ si iste všimne dve nezrovnalosti. Prvá gramatická je napísané, že týmto miestom prechádzal Bratislavský Poludník. Dovolím si tvrdiť že ním Bratislavský Poludník prechádza stále.Druha matematická ak Samuel Mikovini zomrel v roky 1750 a pomník sa postavil k 250 výročiu, tak by mal byt postavený až v roku 2000 a nie už 1997. Sú to drobnosti, ktoré matematik svetového mena iste prejde s úsmevom, ale tieto drobnosti robia pomník ešte zaujímavejší.
Obr. 4. Viacerí ktorí ma poznáte viete že na prechádzky chodím nielen s fotoaparátom ale aj s GPS a zrejme čakáte, kadiaľ vlastne ide Bratislavský Poludník. Nesklamem vás porovnanie s GPS bola prvá vec, ktorú som spravil.
Obr. 5. GPS ukazuje, že Bratislavský Poludník je dnes na 17-tom poludníku 6-tej minúte. Pre bežnú orientáciu v starých mapách stačí používať prepočet, že Bratislavský Poludník je takmer 17 poludník. Ono je dobre vedieť, že Bratislava je približne na priesečníku 17 poludníka východne a 48 rovnobežky severne.
Obr. 6. Ak sa pozriete z druhej strany chodníka, už voľným okom je vidieť, že poludník prechádza cez stred severovýchodnej vežu hradu. Dobrá viditeľnosť tejto veže z okolitých kopcov, zrejme bol jeden z predpokladov prečo umiestnenie základného poludníka padlo práve sem.
Obr. 7. Keď som prišiel k pomníku tak jeho ľavá strana bola poškodená, zrejme niekomu vadil, postavil sa naň a odlúpol jeho časť, prípadne chcel dosku z farebného kovu odtrhnúť a predať v zbere.
Obr. 8. Čas, kým sa GPS prijímač zosynchronizoval s družicami, využil som na pohľadanie chýbajúcich kúskov pomníka. Podarilo sa mi ich nájsť a upevniť na miesto kam patria.
